Ako sa cítiš, žena zlomená,
chcela si žiť, piť vodu z prameňa,
chcela si rásť, jak jarná púpava,
žltou farbou vôňu aj radosť rozdávať.
Ako sa cítiš, žena ničija,
bola si niečia, a zrazu si stratená,
bola si krásna, no žiaľ krásu ti vzal,
ruku ti postískal a stratil sa v diaľ.
Ako sa cítiš, žena zranená,
chcela si puto, byť láskou živená,
chcela si leto a mráz ti telom trasie,
a ľadová kryha stíska tvoje šťastie.
Ako sa cítiš, žena s vráskou v tvári,
chcela si rozprávku, lež balada ťa kvári,
chcela si mať pokoj, a strach ti dušou trasie,
za siedmimi horami, tam je tvoje šťastie.
Ako sa cítiš, žena milá Bohu,
naplň srdce vďakou a obuj si nohu,
veď vraj v ohni horkom čistia striebro, zlato,
uponíž si srdce, všetko zvládneš zato...
Ako sa dnes cítiš, žena s dušou krásnou,
nebudeš už nikdy viac nádobou prázdnou,
kým máš nádej, vďačnosť a pokoru v duši,
Pán každé zlo vôkol Teba zruší...
