Udalosti posledných dní ukazujú na to, že peniaze, ktoré vláda rozhadzuje kade chodí, mohli byť použité aj trochu inak . Nieže by som bol proti podpore športu, ale myslím, že každý z nás si vie dať dohromady priority, ktoré sú nutné pre jeho prežitie a existenciu. Problém použitia týchto peňazí na základné potreby občanov tejto krajiny, by ale asi nemal taký predvolebný účinok. Východné Slovensko je vždy prvé v poradí, keď začne pršať. Povodne si v tejto časti krajiny zakaždým vyberú svoju daň, či už na majetku, a niekedy čo je najsmutnejšie, aj na životoch.
Otázka riešenia protipovodňových opatrení je na Slovensku odjakživa veľkým problémom. Nie som odborník na túto problematiku, ale dovolím si tvrdiť, že peniaze vynaložené na opravu hokejového štadióna, sú oveľa menej potrebné, ako vybudovanie rôznych protipovodňových systémov pre dediny, ktoré sú v posledných rokoch nie každoročne, ale niekoľkokrát do roka sužované povodňami.
Veľmi sa mi páčil komentár jednej miestnej obyvateľky (už si nepamätám, z ktorej to bolo obce). „Ta naco nám je ta to ten štadión, keď nemáme robotu.“
Veľmi výstižné. Pán premiér pýtam sa, načo je týmto ľudom štadión, keďže nemajú robotu a teraz možno mnohí z nich už ani domov?
Ak tá vyliata voda zamrzne, tak tá finančná podpora, ktorú ste im sľúbili na tie klziská, by mohla byť pretransformovaná na vybudovanie protipovodňových zábran. Určite by to ocenili viac ako ľadovú plochu, na ktorej údržbu a prevádzku v konečnom dôsledku ich obec nemá peniaze.
