Sú to vďačné problematiky. Česko-slovenský národ tieto témy rád omieľa stále dokola a kníh, dokumentov, špeciálnych vydaní novín, príloh, filmov sa na nás valí každý rok neúrekom.
Tematikou normalizácie a života počas nej sa zaoberá aj nový film Ireny Pavláskovej, Zemský ráj to napohled. Scenár k filmu napísala Tereza Boučková (Český lev 2006 za nezrealizovaný scenár), ktorá bola tiež podpísaná pod známou Chartou 77, takže toto obdobie dobre pozná. Je to príbeh vychádzajúci z jej vlastných skúseností, takže postavy vo filme sú predobrazmi reálnych ľudí. Okrem tohto scenára napísala ešte aj román Indiánský běh ( aj ním je scenár inšpirovaný),alebo scenár k filmu Smradi Zdenka Tyca.
Od spracovania zaujímavého námetu režisérkou Irenou Pavláskovou , sa dalo očakávať hocičo po jej poslednom rozpačitom filme Bestiář. Bohužiaľ dopadol podľa očakávaní. Hocijako.
Príbeh matky Marty ( Vilma Cibulková) a jej dvoch dospievajúcich dcér ( Tereza Voříšková, Dana Marková) sa odohráva v už spomínanom období sedemdesiatych rokov. Problémy doby sa odrážali do každodenného života. Marta strieda chlapov a dievčatám sa menia náhradní otcovia. V podstate ide o zobrazenie ťažkej doby a jej dopad na nepohodlnú rodinu.
Aj napriek solídnemu týmu tvorcov z pôvodne nie priamo originálneho, ale napriek tomu očakávaného námetu vznikol film vskutku rozporuplný. Pozadiu príbehu a zasadeniu do prostredia sa nedá takmer nič vytknúť. Všetci a všetko vyzerá naozaj ako zo sedemdesiatych rokov, či už sú to budovy, dopravné prostriedky, alebo oblečenie. To bude tak asi všetko pozitívne. V žiadnom prípade nejde o mrazivú komédiu. Mrazivý možno je(negatívne), ale komédia vôbec. Týmto označením sa akoby tvorcovia obhajovali, za to že film o ničom poriadne nevypovedá. O konkrétnej politickej situácii sa len občas v náznaku niečo naznačí a životné príbehy hrdinov nie sú príliš dramatické a uveriteľné. Film je plytký a dá sa povedať o ničom. Takzvané jemné vnútorné dráma je až príliš jemné. Že sa počas normalizácie asi žilo ťažko je každému jasné, ale Pavlásková nás o tom nepresvedčí dostatočne. Mám taký pocit, že namiesto toho aby sa vo filme niečo dialo, sa len o problémoch hovorí a všetko sa deje v pozadí. Hlavná hrdinka Marta ťažké časy prekonáva v získavaní nových partnerov a jej dcéram vôbec nevadí, že sa doma striedajú cudzí chlapi. Stačí jej, keď ju na rohu niekto osloví a začne o láske spievať. Zrejme si ich matka vychovala k svojmu obrazu, keď sa na požiadanie všetky tri vyzlečú pred jej najnovším nápadníkom Janom ( Ondřej Vetchý) na požiadanie. To bol preňho zrejme zemský raj napohľad.
C'est La Vie nehrajte už ďalej, to mňa nebaví, prosím už naposledy. Takéto myšlienky mňa napadali počas filmu o to viac keď som asi tretí krát počul pieseň Karla Gotta. Herci sa síce snažia a ani ich výkony nie sú najhoršie, no film to nezachráni. Miroslav Etzler v úlohe jedného z Martiných partnerov vyzerá ako vystrihnutý z amerického seriálu a jeho hrubián sa mu celkom podaril, Ondřej Vetchý je zasa taký prirodzený tajtrlík. Hlavné ženské predstaviteľky nespravia silný dojem. Tereza Voříšková je so svojou anjelskou tváričkou vhodná do úloh rôzneho veku, záleží len na množstve mejkapu. No svoju prvú väčšiu možnosť predviesť poriadny herecký výkon príliš nevyužila. Vlastne to asi ani nešlo.
Zemský raj bude pre generáciu, ktorá toto obdobie zažila peknou nostalgickou spomienkou. Obnoví radosť z víťazstva v hokeji nad sovietskym zväzom, pousmiatie nad dobovými účesmi, oblečením... Ostatným však veľa nepovie. To, že sa niekto javí ako hrdina, sa následne môže stať zbabelcom na základe tlaku zhora, je pochopiteľné. Opustiť od sociálne - politického pozadia je dej prázdny a povrchný. Zrejme sa nepodarilo dostatočne prepojiť dejovú a historickú líniu. Nerieši vôbec podstatné otázky ,ale len sa venuje osobnému životu zrelej ženy a jej rodiny v ťažkom historickom období. Aspoň trochu záujmu vzbudí jedna zo záverečných scén, a síce záťah na disidentov a signátorov Charty 77. Tento film, keby sa natiahol do niekoľkodielneho seriálu tak by bol ideálny do televízie a zaradil by sa medzi by sa medzi tie rozumnejšie. Tentoraz to opäť bohužiaľ nevyšlo.
Juraj Machálek
