Dnes ma to zavialo do starej gaštanovej aleje s poľnou cestou. Obloha je jasná-blankytná a jeseň hrá krásnymi farbami.Prevláda červená a žltá. Slnko už tak nehreje - je zubaté a vzdušné víry sa pohrávajú so suchým lístím.Jeden malý vír je tesne blízko mňa a ja som si splnil sen byť v ňom. Lístie mi naráža do tváre a do rozpätých rúk a ja sa cítim šťastne. Vo vzduchu cítiť vôňu popadaného lístia, ktorú mám na jeseni tak rád.
V diaľke som zazrel postavu. Kráča po ceste a smeruje ku mne. Do tváre jej nebolo vidieť, lebo gaštany s jesenným slnkom vytvárali ostré kontrasty. Vidím však, že je to dievča a má oblečené šaty, čo vo mne vzbudilo obdiv. Konečne šaty aké mám rád, lebo dnes sa to už nenosí, už len nohavice, alebo vyzývavé sukne. Toto dievča nie. Nechce upútať pozornosť, nie je dokonca ani také sebavedomé. Vyzerá skôr na tiché dievča, ktoré sa rozhovorí len medzi najbližšími a medzi ľuďmi , ktorým verí.Vo vnútri je ale kreatívna, milujúca pohyb. Pohyb myšlienok, slov,nápadov, ktoré by rada vyjadrila akýmkoľvek spôsobom, napríklad aj umením a zvečnila ich na papieri.
Ide smerom ku mne a je stále bližšie a bližšie a ja cítim, že je to tá pravá, ktorú chcem stretnúť a milovať až naveky. Neviem, ako ma to napadlo a prečo to tak cítim, ale jednoducho to z nej vyžaruje a ja som to zachytil. Hm, lenže ako ju osloviť, ako sa s ňou zblížiť. Hanbím sa.Už je celkom blízko a ja vidím aká je krásna. Krásna vo svojej jednoduchosti. Áno jednoduchá žena dnes už ohrozený druh, Druh na vymretie medzi toľkými amazonkami. Je pre mňa taká vzácna, ako pre niekoho "srdce oceánu".
Túžim ju objať a držať ju v náručí. Zostať v tomto objatí dlho a nechať sa unášať všetkými božskými citmi. Cítiť lásku a dôveru medzi nami.Jemné dotyky, dotyky líc jedno o druhé, prstov, rúk...Uvedomím si, že tu to môžem urobiť a nemusím mať strach :) Tu sa nemusím hanbiť za to, že sa ešte nepoznáme, lebo v skutočnosti sa poznáme a tak isto to cíti aj ona. Áno to je ono - sme spolu v jednom objatí a vychutnávame si to pri našom "Le matin". Určite sa jej to páči.
V tom zazvoní telefón a ja opäť prežívam krutý návrat do reality, ktorý popretŕha všetky tie nite ilúzií. Prijímam objednávku a troška mi trvá kým sa zorientujem. Určite si to všimli na mojom hlase, ale to nevadí, hlavne že som bol chvíľku s Ňou.Bavíme sa o tom, že zošit má len novú obálku a je už o 30% drahší,že toaletný je dvojvrstvý a preto je cena 38 nie 28, že dnes je pekné počasie a mám pozdraviť rodičov...dúfam, že moja vysnívaná mi dovtedy neutečie.
"Ja viem, opäť odchádzam, ale prosím buď trpezlivá a vydrž".Ona počká a nebude sa hnevať, lebo mi rozumie. Ach kde si moja milá? Existuješ vôbec niekde naozaj, alebo si len v mojich snoch? Musím veriť že si reálna, že niekde na mňa čakáš a byť trpezlivý ako Ty.
