Štát by mal však svojim konaním preukázať občanovi, že prostriedky vynakladané na obranu sú použité efektívne, hospodárne a transparentne.
Výstavba ozbrojených síl v poslednom čase nereflektuje skutočné potreby obrany štátu. Skutočné potreby rozvoja obrany musia byť totiž založené na analýzach súčasných a budúcich možných hrozieb, na úlohácha politických cieľoch štátu a na medzinárodných záväzkoch Slovenskej republiky.
Príkladov neefektívne vynaložených verejných zdrojov na modernizáciu výzbroje, techniky a materiálu za posledné štvrťstoročie je v archívoch Ministerstva obrany SR viac než dosť. Príčin tohto stavu je viac a niektorým z nich sa bolo možné vyhnúť, pokiaľ by fungovali základné zásady strategického rozhodovania a dlhodobého plánovania už v čase, keď bolo rozhodnuté o delení ČSFR a kedy sa menil globálny prístup k otázkam obrany. V tej dobe totiž mladá Slovenská republika zrejme nedokázala odhadnúť ďalšie smerovanie rozvoja spoločnosti a už vôbec nie definovať víziu rozvoja obrany štátu.
Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o realizácii mnohých časovo a finančne náročných projektov štátnej objednávky vývoja nových, alebo modernizácie už používaných zbraňových systémov a obrnenej techniky. Niektoré z nich napriek úspešnému výskumu a vývoju boli síce administratívne zavedené do výzbroje Ozbrojených síl Slovenskej republiky, avšak nikdy neboli obstarané na zvýšenie ich bojaschopnosti. V niektorých prípadoch to bolo najmä preto, že počas trvania vývoja a skúšok prototypu sa zásadne menili strategické zámery rozvoja Ozbrojených síl SR. Po ukončení vývoja tak už nebol politický záujem na obstaraní výsledného a úspešného produktu do OS SR, aj keď v danom čase by vojaci uvítali tento produkt vo svojich jednotkách. Za posledných 25 rokov takto štát neefektívne minul stovky miliónov Eur, ktoré nemohli byť v aktuálnom čase použité na akútne potreby rozvoja obrany štátu.
V ostatných rokoch sú niektoré projekty rozvoja hlavných druhov výzbroje poznačené obdobným fenoménom, ktorý spôsobuje stroskotanie projektu ešte pred tým, než sú úspešne ukončené skúšky prototypu. Ide najmä o to, že zadanie projektu často nie je založené na vojenskej požiadavke, na dlhodobých plánoch a priebeh realizácie projektu nerešpektuje základné zásady výskumu a vývoja. Tieto zlyhania spôsobujú, že výsledky vývoja nezaručujú nielen požadovanú vysokú technickú kvalitu, ale čo je horšie, negarantujú ani vojakmi očakávanú vojenskú kvalitu. Kvalitu, na ktorú sa vojaci budú môcť spoľahnúť v operačnom použití, a na ktorej bude závisieť nielen splnenie politických cieľov, ale veľakrát aj životy vojakov, ktorí túto techniku obsluhujú.
Je nevyhnutné, aby v čase zdrojovej núdze boli tieto negatívne faktory úplne eliminované najmä s ohľadom na to, že stále pretrváva rozpor medzi potrebami obrany štátu a ich zdrojovým zabezpečením a prognóza výšky obranných výdavkov na nasledujúce roky sa ani zďaleka nepribližuje deklarovaným 1,6 % HDP do roku 2020.
V tomto kontexte bude #Sieť podporovať stabilitu dlhodobých cieľov modernizácie a naplňovanie základných zásad a princípov výskumu a vývoja výzbroje, techniky a materiálu.
Ďalšie články nájdete aj na www.siet.sk
Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany #SIEŤ
