Slnko dáva svetlo, ale páli; Mesiac ožiari noc, iba vtedy však plače; čas nám hviezdy krájajú, ale viac ho nedajú. Medzi riekami, v žltom meste, ako na ktoromkoľvek mieste na Zemi. Celý život. Život ľudí a zvierat, stromov, pustých polí a dlhých hrádzí. V prázdnej izbe potme vo dne, uprostred sídliska, na prašnej ceste nocou, pod neónom na ulici, v tichu mesta. Na hraniciach. Na tomto svete. Pokožka dievčaťa je hladká, dotyk nežný. Srsť zvierat hustá, perie vtákov lesklé. Pľúca plné vzduchu a oči plné farieb, chute opojné a pery zmyselné... až kým... ranné lúče odhalia v zarosenej tráve niečo, čo už nedýcha, čísi tieň sa v noci zlovestne mihne ponad posteľ, pery sa zachvejú od úzkosti a z očí kvapká strach...
Ale pravdivá krása je tá, ktorú nevidno, ktorej sa nikto nemôže dotknúť, je akoby z iného sveta. Hoci sa jej trochu bojím, pretože prekričí ten môj život, na tomto svete. Hudba. Možno rock&roll, možno trochu bájka, žiaden mýtus, "len" Hnusné Básne. Z krásneho mesta. Žltého, ktoré vydá teplo aj z iného sveta, aj keď, teplo nevydáva len vône...
Kvety Nikotínu: Hnusné Básne /2007/ CD
