Podpredseda Lipšicovej strany Gábor Grendel sa pustil do kádrovania blogerov. Namiesto toho, aby v tej strane všetci pohli zadkami, postavili sa pred ľudí a vyjadrili sa ku kauzám, ktoré blogeri otvorili, dali prednosť zbabelosti. Zmohli sa len na spochybnenie identity blogerov. Smiešne a nebezpečné zároveň. Dovolím si citovať Toma Nicholsona: „Najjednoduchší spôsob ako spochybniť posolstvo, je spochybniť posla." (Nový Čas, 7. 11. 2013)
A veru tých nepríjemných zvestí o Nova nie je málo. Pochybné financovanie, ešte pochybnejšie prieskumy verejnej mienky v prospech Nova, podozrivý nákup nového odpočúvacieho zariadenia, keď bol Lipšic ministrom vnútra, ale aj jeho nevhodné textové správy s istou dámou a iné.
Pán Grendel použil praktiky, proti ktorým tu bojovali generácie našich rodičov a starých rodičov. Znížil sa dokonca k takým náznakom, že ak niekto nie je na sociálnej sieti, tak podľa neho neexistuje. Nehovoriac o tom, že prinajmenšom v prípade jedného z napadnutých blogerov sa fatálne zmýlil. Ale o identitu blogerov tu vlastne vôbec nejde. Ide o to, či je obsah ich článkov dôležitý. A ešte viac ide o to, že ak dovolíme, aby politici medzi nami kádrovali, vraciame sa o dvadsať rokov dozadu!
Čo je toto za spôsob práce politickej strany, že lustruje ľudí? Hľadá ich kontakty a preveruje ich minulosť? Takúto stranu si tu neprosím.
Blog Gábora Grendela ukazuje, že v tomto štáte nemôže človek písať svoje názory a postrehy bez obáv, že mu za to niekto dá prinajmenšom slovne po hlave. Aj preto na takzvaných „fiktívnych blogeroch" nevidím nič zlé. Ani na tých smeráckych (a to viem, že si pekne koledujem). A viete prečo? Lebo je dôležitý obsah. Keď niekto vo svojom blogu spochybní konkrétny prípad verejného obstarávania, je pre mňa dôležité, aby sa k tomu kompetentní vyjadrili a vôbec nie je podstatné, kto sa skrýva za menom na blogu. Môže to byť zamestnanec štátnej správy, ktorému sa tieto informácie dostali a teda je adekvátne, že zo strachu pred stratou zamestnania píše pod fiktívnym menom.
Jasné, že je lepšie, keď človek píše pod vlastným menom. Presne tak to robím aj ja, ale koľkí ľudia, ktorým nie je jedno, ako táto krajina vyzerá, stratia na základe grendelovských manierov chuť a odvahu?
Grendel píše, že blogeri „sa snažia mútiť vodu a ovplyvňovať verejnú mienku". Tak to zrušme aj novinárov, nie? Ovplyvňovať verejnú mienku by mali len politické strany, že? Tak to majú v Číne.
A teraz vážne. Ako môže byť nejaký politik taký drzý, že bez hanby lustruje ľudí s iným názorom? Niečo také by slušný človek nikdy neurobil. Niet preto divu, že v diskusii pod Grendelovým blogom sa ho len málokto zastal. Ľudia vedia rozlíšiť, čo je normálna polemika a čo sú eštebácke maniere.
Chlapské by bolo, pán Grendel, keby ste sa postavili pred verejnosť a bez vytáčok sa vyjadrili aspoň k ednej jedinej otázke: Kde na fungovanie svojej strany a jej marketing smeráckych rozmerov beriete peniaze?
