Poznáte ju všetci, budova, ktorej strecha pripomína staroveký amfiteáter a v zrkadlovom odraze fasádnych skiel sa odohráva rušný život nákupného centra Eurovea. Avšak v dobe keď sa začala stavať tu nebolo absolútne nič. Tento kultúrny stánok mal udať tón plánovanému novovznikajúcemu centru Bratislavy, do ktorého mal ústiť veľkomestský bulvár, na ktorom už stál Slovenský rozhlas. Stavba tejto budovy sa natiahla na neuveriteľných 27 rokov. Za ten čas stihol víťazný projekt vyjsť z módy aby sa stal opäť aktuálnym ako retro architektúra.
Počas výstavby od roku 1979 do roku 2007 sa vymenili štáty, zriadenia, meny, pomaly do 10 prezidentov, cca 15 ministrov kultúry, x generálnych riaditeľov Národného divadla a niekoľko stovák zamestnancov Národného divadla.
Rôzni funkcionári ju chceli zbúrať, potom ju dokonca niektorí chceli predať, potom ju navrhovali prestavať na niečo iné, nakoniec sa predsa len dostavala! A v roku 2007 bola nová budova Slovenského národného divadla otvorená
Plocha nevyužívaných pozemkov, na ktorej sa budova divadla postavila, umožnila architektom na rozdiel od iných novostavieb divadiel určiť podobu celého okolia, pričom sa budova divadla stala jeho dominantným prvkom. Po prvýkrát bola divadlu pridelená rola stať sa formotvorným činiteľom pre výstavbu celej štvrte, a spolu byť „architektonicko-urbanistickým pendantom k historickým dominantám mesta, ktorý bude symbolizovať (...) socialistickú súčasnosť a socialistický životný štýl.“ Prostredníctvom priehľadov architekti pri riešení kompozičnej skladby objektu zohľadňovali aj väzby budovy na dve charakteristické znaky mesta – Dunaj a Bratislavský hrad. „Uvedené dva momenty určili základnú osnovu stavby pôdorysne rozvíjanú harmonicky v smere vertikálnej /os I. sever-juh/ a horizontálnej /os II. východ – západ/ osi.
Návštevník SND, keď sa aj vo vnútri objektu pohybuje, vidí na hrad, vidíte na divadlo, vidíte na Dunaj. Preto ten dom vyzerá ako vyzerá, a preto nemohol stáť nikde inde, ale len a len tu
Okrem samotnej divadelnej činnosti môže budova Slovenského národného divadla slúžiť aj na iné kultúrne a spoločenské akcie. Súčasťou vstupných foyerov sú výstavné priestory, použiteľné nezávislé od divadelnej prevádzky ako autonómne výstavné siene, reštaurácia, klub a espreso. Polkruhovité usporiadanie čiel oboch budov umožnili pred samotným objektom vznik kruhového námestia, vytvárajúceho kontinuitný prechod medzi interiérom a exteriérom. „ vytvára akoby náruč pre rozličné spoločenské aktivity človeka v exteriéri i interiéri SND, predznačuje zhromaždenie, zážitok – to je vlastne scéna pre divákov z exteriéru i z foyerov a vestibulu “ [BAUER, Peter, KUSÝ Martin, PAŇÁK Pavol : Slovo autorov. Takéto riešenie sa pokúša o rozšírenie fenoménu divadla aj do širšieho okolia samotnej stavby. Výtvarným dotvorením nádvoria je plastika Fontána od autorov Alexandra Bilkoviča, Iľja Skočka a Pavla Bauera a plastika Vodná kaskáda v strede nástupného schodiska od Petra Rollera.
Budova SND je postavená v štýle postmoderny. Architekti postmoderny sa snažia odvracať od moderného funkcionalizmu - považovali ho za nudný. Keďže nereagoval na vonkajšie súvislosti a jeho výrazové prostriedky boli značne obmedzené, stal sa aj pre verejnosť neprívetivým až nepríjemným. Architektúra postmodernizmu sa vracia k minulosti, používa jej výrazové prostriedky a kombinuje ich, čím vytvára nové spôsoby navrhovania stavieb. Architektonické prvky ako stĺp, oblúk - archivolta, klenba, či tympanón, ktoré boli počas moderny zatracované, síce často strácajú svoj pôvodný význam, ale používajú sa ako prvky ozdobné a dostávajú nový význam, prípadne ironický podtext. Pre tento štýl je charakteristická inšpirácia historizmami, možno aj preto mi architektúra SND pripomína staroveké stavby. Ako som už spomenul zo strany námestia sa vypína antický amfiteáter.
Zo strany parkoviska je zasa rampa, ktorá sa podobá na mayskú svätyňu Uxmal
Celá budova divadla, ktorá má inak pripomínať fabriku na umenie, preto na nás môže pôsobiť industriálne, je akoby postavená na základni Aztéckej pyramídy.
Mimoriadne cenným prvkom mi príde presklená pasáž, ktorá spojuje obe divadelné scény a smeruje presne na stred námestia, kde sa tróni Štefánikov Lev. Inak je zaujímavé, že sklenenú pasáž ako centrálny priestor použilo aj neskôr postavené nákupné centrum Eurovea. Aj to je dôkaz o nadčasovosti projektu SND.
Ako som už napísal v úvode, keď sa začalo z výstavbou SND na tomto mieste nebolo nič mestotvorné, bola to prístavná periféria so skladmi. Malo tu však vzniknúť nové centrum Bratislavy.
To sa nakoniec aj z realizovalo ale už v inom (kapitalistickom) zriadení . V tesnej blízkosti postavil írsky developer Ballymore Properties multifunkčné centrum Eurovea s nábrežnou promenádou. J&T Real Estate zrenovoval Tower 115, postavil Panorama City a momentálne dokončuje pokračovanie populárnej Eurovey, ktorú zakončil prvým slovenským mrakodrapom. Most Apollo doplnil chýbajúce dopravné prepojenie oboch brehov Dunaja v tejto oblasti.
V tejto optike je až neuveriteľné, ako budova, ktorej koncept vznikol pred viac než 50 rokmi, dokázala pri svojich novovznikajúcich susedoch obstáť urbanistickým konceptom aj architektonickým riešením. Tento fakt pri troške nadnesenia azda najlepšie vystihuje stará známa pravda, že pri dobrých veciach zvyčajne nezáleží na tom, kedy vznikli.
Na záver treba podotknúť. že dlhotrvajúce stavby nie sú len slovenským problémom. Stáva sa to aj v zahraničí.
Predlžovaniu výstavby veľkých stavieb sa nevyhla ani krajina známa svojou dôslednosťou pri plánovaní výstavby a pri ich realizácii – Nemecko. To konečne uviedlo do prevádzky nové medzinárodné letisko v Berlíne, pričom príslovkové určenie konečne je tu úplne na mieste: letisko bolo otvorené – je to až neuveriteľné – deväť rokov po pôvodne plánovanom termíne otvorenia. So stavbou nového berlínskeho letiska sa začalo v roku 2006 a malo byť otvorené v roku 2011. Nakoniec ho otvorili až v roku 2020. Projekt však narazil na celý rad po sebe idúcich a niektorých až trápnych oneskorení spôsobených zlým naplánovaním výstavby, chybnou realizáciou, správou financií, ba aj korupciou. Vždy sa tak deje zhodou viacerých okolností, prečo tak dlho trvajú takéto stavby a preto sa aj predražujú. Berlínske letisko malo stáť 2 miliardy a skončilo pri 6,5. Pre takéto veľké zložité stavby sa ťažko robia rozpočty.
Zdroj: texty som zostavil z nasledovných článkov
https://www.asb.sk/architektura/how-i-met-my-architect-pavol-panak
https://www.asb.sk/architektura/slovensky-narodny-div
