Hádzanie periel sviniam. Aj tak by sa dal nazvať smutný koniec budovy, ktorá slúžila kultúre a sama bola umeleckým dielom. Reč bude o zbúranej budove Istropolisu a novom projekte, ktorý ho má nahradiť.

Hodnota objektu Istropolisu bola založená najmä na jedinečnosti stavby čo sa týka architektonického stvárnenia aj funkčného programu. Zároveň bola vpísaný do tváre mesta a patrila medzi vizuálne symboly mesta, spolu s hradom, mostom SNP či Slavínom. Projekt sa vyvinul od „klasicuzujícich súťažných návrhov, cez solitérne objekty s ľahkými konštrukciami, až k realizovanej podobe jasných pevných objemov so silným výrazom.“ Pôvodná kapacita bola 3000 návštevníkov. Išlo o jedinečnú budovu čo sa týka funkčnej náplne a kapacity na celom území Slovenska. Pre Istropolis bolo špecifické, že niesol znaky neskorého modernizmu 60./70.rokov - abstrakcia línií, mierka, monumentalita, materialita, sochársky prístup a abstraktné formy.
Istropolis slúžil ako “kultúrnospoločenské zariadenie na vysokej úrovni” pre zjazdy KSS ako aj potreby širšej verejnosti a Odborovej rady. Tomu zodpovedala špeciálne vysoká úroveň výtvarného stvárnenia interiéru, ktorý mal “vzbudzovať slávnostné pocity návštevníkov”. S ohľadom na ambíciu veľkolepo reprezentovať štátny aparát možno tiež interpretovať využitie na fasáde slávneho mramoru z Kuby. Táto monumentalita a dôraz na honosnosť radila Istropolis do kategórie stavieb, ktoré na jednej strane komunikujú za západnými trendami v architektúre smerom k skulpturálnosti, no zároveň súvisí s ambíciou štátu architektúru využívať ako nástroj na komunikáciu s verejnosťou. Vrcholom ideologického využitia bola organizácia zjazdu KSS v marci 1981 a hudobná súťaž „Bratislavská Lýra“ v máji 1981.
. Typológia kultúrneho a osvetové centra sa v dvadsiatom storočí rozvinula aj na Západe a pri samotnom Istropolise je dokázateľný vplyv napríklad fínskej architektúry Aalvara Aalta.


Budova Istropolisu mala po revolúcií šancu prepísať svoju rolu v spoločnosti - od hostenia prvého zasadnutia VPN (Verejnosť proti násiliu), cez dlhoročné fungovanie divadla Wustenrot. To, že spoločnosť nevnímala Istropolis čisto len ako relikt minulého režimu podporoval aj fakt, že takmer 11 tisíc osôb podpísalo petíciu „Zachráňme Istropolis.“

O oceňovanú Brutalistickú budovu ROH sme nakoniec prišli. Čo nám však ponúka developer, ktorý sa pod túto likvidáciu podpísal?
Moderný Dizajn?
Myslíte si, že na nasledujúcich dvoch fotkách vidíte projekt nového Istropolisu ? Potom sa mýlite. Na prvej fotke je budova kina Saturn v Ruskom meste Tolyatti postavená v 60 rokoch.


V prvom rade nám developer ponúka zmenšený Istropolis. Ako vidíte na obrázku koncept nového Istropolisu kopíruje pôvodnú hmotu t.j. spoločenská sála v nižšej zástavbe kombinovaná s výškovou administratívnou budovou.


Budova administratívy, ktorá sa má stavať ako prvá je akoby inšpirovaná pôvodným Brutalistickým slnkolamom, žiaľ v novom merítku pôsobí ako garážový dom.


Dom ROH neskôr Istropolis obsahoval veľkú sálu v tvare amfiteátru (pre 1280 os.), kino (pre 520 os.), spoločenskú (estrádna) sálu pre 360 návštevníkov, dve univerzálne sály (audiovizuálne miestnosti) s rovnou podlahou menšia pre 70 návštevníkov a väčšia pre 160 návštevníkov, baletnú sálu, prednáškové miestnosti ako aj skúšobne a zázemie. Jednotlivé časti prepájal veľkolepý foyer na dvoch podlažiach Domu odborov, do ktorého boli situované vstupy do jednotlivých sál ako aj prepojenia na zvyšné dve budovy. Tento foyer bol využívaný na výstavy ako aj na spoločenské akcie (po revolúcií sa tu konali viaceré výstavy a Expá)
Dom detí a mládeže situovaný ako solitér v komplexe Istropolisu bol špecificky navrhnutý pre potreby detí. Sedadlá v sále boli preto uspôsobené pre výšku detského diváka a v celom objekte bola používaná sada stoličiek rôznej výšky s ohľadom na ergonomické užívanie deťmi. Hlavný vstupný priestor tvorí schodisko s galériou. Okrem výtvarne zaujímavého „štukolustra“ so svetlíkom od Michala Jakabčica13 s červeným akcentom sa tu nachádzali šatne a zázemie. V posledných rokoch v budove sídlilo Bábkové divadlo a Radošinske naivné divadlo a jednotlivé priestory boli prenajímané administratíve.
V starom Istropolise mohlo súčasne prebiehať až 8 kultúrnych akcií.

Nový istropolis plánuje vybudovať iba jednu sálu, ktorá má mať kapacitu 3000 až 5000 ľudí. To že bude iba jedna má vyvažovať jej údajná flexibilita, aby sa hodila na rôzne kultúrne a spoločenské akcie, ktoré však nebudú môcť prebiehať súčasne, pretože javisko je iba jedno.

V starom Istropolise bolo veľa vysoko profesionáných dizajnérskych prvkov a umeleckých diel, ktoré majú byť opäť použité v novom projekte. Ide napríklad o stropné drevené kruhové svietidlá. Keď si odmyslíte ikonické dizajnové svetlá, ostáva nám prázdny priestor, aký poznáme aj z nákupných centier.



Opätovne sa majú použiť aj ďalšie artefakty z Domu odborov napríklad lampy, skulptúra z fontány, vitráže Milana Dobeša.


Čo nové nám ponúka nový Istropolis?

Čo nové nám ponúka nový Istropolis? V zásade iba nové ubytovacie kapacity, vnútroblokovú zeleň a občiansku vybavenosť, toto sa však dalo dosiahnuť aj adaptáciou pôvodného projektu. Developer má ambíciu, že jeho projekt sa stane ikonický rovnako ako pôvodná Brutalistická stavba. To si netrúfam povedať, pretože toto prirovnanie sa nepoužíva ani pre všetky socialistické stavby ( toto platí iba pre stavby, pri ktorých bolo dovolené architektom experimentovať, vznikli tak stavby ktoré sú výnimočné aj keď sú zavreté, sú to v podstate architektonické sochy). Projekt nový Istropolis bude určite príjemný pre rezidentov, ktorí v ňom budú bývať a pracovať. Kultúrna sála bude tiež populárna, keď v ňom bude hrať populárna kapela, možno bude aj fotogenická do dejín kultúrneho dedičstva sa však nezapíše, pretože nie je inovatívna a nepredstavuje žiadny architektonický štýl. Každopádne pre Bratislavu bude mať nová sála význam, pretože inú momentálne nemáme. V projekte Nové Lido však už podobnú rysujú, čo môže byť v budúcnosti problém. Ako pozitívum vnímam prepojenie projektu s filiálkou, pri starom Istropolise bola táto časť vnímaná ako vstup pre zamestnancov, čiže z hľadiska mestotvornosti bola mŕtva. V novom projekte je však otázny rozsah rezidenčných funkcií. Rovnako neznáme zostávajú aj objemy, v ktorých budú situované. Na vizualizáciách sa objavili výškové budovy, ktoré však developer bližšie nepredstavil. Viac o projekte nový istropolis tu: https://immocap.sk/projects/istropolis/
Developerovi však nemôžme vyčítať, že sa rozhodol pre búranie, umožnili sme mu to my, pretože budova nebola vyhlásená za pamiatku. Môžeme mu vyčítať iba malú mieru empatie s Geniom Loci. Investor by získal oveľa viac, keby pôvodnú hlavnú budovu zakomponoval do novej štruktúry. Škoda, že nepočúval odbornú verejnosť.
Hlavnú chybu sme spravili my ako štát. Zbúraním Istropolisu sme sa dopustili kultúrneho a národného barbarstva. pretože všetky socialistické ikonické stavby sú dielami slovenských architektov a sú oceňované aj v zahraničí, čiže ich môžeme s kľudným svedomím nazvať slovenský národný štýl.