Tento absurdný slogan vymyslel za komunizmu moj otec (chcel tým ponížiť komunistickú diktatúru, že ju prirovnal k malému hrášku) a moj brat vtedy čerstvý tínedžer ho nastriekal niekde na stenu paneláka , ako revoltu voči komunistickému systému.
Ján Čarnogurský na margo novembra napísal, že DEMOKRACIA funguje, pokiaľ súhlasíte. Ale BEDA, keď máte INÝ NÁZOR!
Podľa mňa sa mýli. Demokracia alebo teda aspoň sloboda funguje, lebo keby za socializmu napísal, že je s vami beda, keď máte iný názor ako komunistická strana, tak by bol uvaznený a vypočúvaný. Vlastne by to ani nenapísal, lebo by nemal kde, keďže média boli cenzurovane, možno akurát na stenu paneláku. Socializmus mal určite aj svoje výhody (stavala sa kvalitná architektúra, nakrúcali sa kvalitné filmy a vydávala sa kvalitná literatúra), ale nemožnosť vyjadriť svoj názor viedla ľudí k apatii a frustrácii.
Prečo sa napriek slobode cítime neslobodnými? Je to preto , že za komunizmu sme mali jednotného nepriateľa, ktorý nás zjednocoval, bola to Komunistická strana a systém založený na cenzúre. Sloboda nám dala na výber, možme si slobodne vybrať aj nepriateľa. Jednoducho povedané komunizmus nás zjednocoval a demokracia nás rozdeľuje.
Sranda, že polovica Slovenského národa po novembri hneď nastúpila na vlnu nacionalizmu a dňa 1. januára 1993 si vydobyla rozdelenie Československa, ako zavŕšenie sebaurčenia.
Dnes už žijeme 30 rokov vo vysnívanom spoločnom štáte, dokonca sme sa stali aj členom Európskej únie, čo by sme mohli tiež chápať ako sebaurčenie, pretože nás prijal svet ako rovnocenného partnera,
Ale slovenská vlna nacionalizmu neutícha a paradoxne začína poškuľovať po novom lídrovi . Svoju spásu vidia v Putinovom Rusku, kde si rozhodne nemožete slobodne povedať svoj vlastný názor a kde súkromná jachta má vačšiu hodnotu, ako vlajková loď Čiernomorskej flotily.
Slovenský národovci sú čudná sorta ľudí. Za svoj vlastný neúspech hľadajú stále nových vinníkov. Najprv to boli Česi, potom židia, potom komunisti, teraz je to Európska únia,. Asi sme zabudli na nášho spoločného nepriateľa zo 17 novembra a Janko Hraško naopak začína čerpať z Leninových spisov.
A dokonca sme hlúpejší ako Janko Hraško, ten aspoň okradol bohatého zemepána (oligarchu), ktorý pod nátlakom prinútil predať Hraška od svojho otca. My si takýchto pánov volíme do parlamentu.
Za 30 rokov vlastného štátu sme nechali oligarchov, čo sa hrdia slovenskosťou, ožobračiť našu krajinu. Doslovne sme si nechali ukradnúť národnú hrdosť mafiánmi.
Pritom národná hrdosť sa dá budovať aj zmysluplne, namiesto bezduchého mávania zástavou by ste mohli začať svojpomocne obnovovať kaštiele a hrady, v každej dedine je nejaká ruina a aj to sú naše dejiny.
