Pamätník východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré sa nazýva aj cholerové povstanie.
Sa nachádza na vrchu Furča v Haniske pri Prešove. Bol postavený v roku 1938 na počesť obetí sedliackeho povstania, ktoré vypuklo v roku 1831, zúčastnilo sa ho až 40 000 ľudí a bolo krvavo potlačené.
Vrch Furča bol miestom, kde sa odohrala jedna z najväčších zrážok povstania medzi vzbúrenými sedliakmi a vojakmi. Vlna nepokojov vtedy zasiahla vyše 150 východoslovenských obcí. Na čele rebélie stáli richtári z niektorých obcí a niekoľko chudobných zemanov. Povstanie nakoniec potlačila uhorská armáda. Po potlačení povstania bolo popravených 119 osôb, okolo 4 000 bolo odsúdených na palicovanie a väzenie. Pamätník symbolizuje zmarenie revolučných myšlienok.
Príčinou povstania však bola konšpirácia.
roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku (tzv. Novembrová revolúcia), revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830 - tzv. Júnová revolúvia vo Francúzsku, revolúvia v Belgicku.
Bezprostredným impulzom povstania však boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Vo viacerých uhorských mestách vznikali nepokoje proti obmedzovaniu pohybu a dezinfekcii počas 2. polovice júla 1831. Najvehementnejšie sa búrili študenti a mestská chudoba v Pešti, ktorým opatrenia úradov znemožnili odísť domov na prázdniny (vojsko zastrelilo 16 vzbúrencov) K vzbure došlo 19. júla 1831 aj v Košiciach, kde dav, predovšetkým ženy, prepadol mestského chirurga F. Lehotského, ktorý aktívne nútil deti užívať lieky.
Historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe o konšpiračných teóriách, uvádza práve toto povstanie ako historický príklad existencie konšpiračných teórií na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová. Objavili sa prípady aj absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.
Z tohoto dôvodu môžeme pomník označiť za neoficiálny pomnik antivaxerom.
Žiaľ všetky tieto udalosti sa nápadne podobajú na odpor antivaxerov voči korone a politikov, ktorý tento odpor využili bo svoj prospech vo voľbách.
Slováci majú nedôveru vo vedu asi zakorenenú geneticky. Agentúra MN force nedávno urobila prieskum na 1000 respondentov v čechách a na Slovensku, či sú presvedčení, že Zem je gulatá a len 36 percent slovákov o tom nepochybuje. V čechách je o tom presvedčených 73 percent. Žiaľ ďaleko sme sa od cholerového povstania neposunuli.
