Keby podhradie nebolo zbúrané, na nábreží by nemohla byť tranzitná komunikácia, pretože domy na Jeseniovom a Rázusovom nábreží zasahovali priamo k Dunaju. Kade by išli všetky autá, ktoré nábrežím iba prechádzajú, čím blokujú dopravu obsluhujúcu obyvateľov a obchodné prevádzky v starom meste?
Keby podhradie ostalo v pôvodnom stave autá z Dúbravky by do centra museli ísť po Pražskej (tú však rozšírili až 6 rokov po dokončení mosta SNP). Dnes však už má Bratislava pohodlný obchvat cez most Lanfranconi a späť cez most Apollo a Prístavný most.
Priznajte si, koľkí z vás, ktorí nariekate za zbúraným podhradím, sa zároveň pohoršujete nad cyklotrasou na Vajanského nábreží ?
Pritom nábrežie v súčasnosti už nemá slúžiť ako skratka pre autá, ktoré smerujú z Dúbravky do Ružinova, táto komunikácia je dôležitá hlavne pre obyvateľov a prevádzky v starom meste. V územnom pláne sa počíta v utlmovaní dopravy v tejto časti starého mesta. Pripravuje sa projekt na úplnú revitalizáciu Vajanského nábrežia, ktoré sa má vrátiť ľuďom. Projekt počíta s bezbariérovým prepojením starého mesta s Dunajom v smere troch priečnych námestí (Predĺženie Štúrovho, Rybného námestia a priestoru pred SNG), ktoré majú byť prepojené (tzv. Náplavkou) korzom priamo na Dunaji. Hrádza nábrežia sa má prestavať na pobytové schody, ako pri Eurovea centre.
https://www.archinfo.sk/sutaze/vyhodnotene-archiv/vysledky-sutaze-bratislava-juzne-predmestie-a-staromestske-nabrezie.html Počas komunizmu bolo zbúrané celé Bratislavské podhradie, vrátane nábrežnej panorámy, stalo sa tak kvôli výstavbe mosta SNP a z nábrežia sa stala tranzitná komunikácia, ktorá spájala mesto s Karlovou vsou a Dúbravkou.
Možno aj preto pod hradným kopcom nevznikla žiadna zástavba, dnes sa však do podhradia vracia život, tak ako to bolo v minulosti.
V súčasnosti sa prieluka po zbúranom podhradí zaceluje výstavbou projektu Nová Vydrica, ktorý chce predĺžiť Bratislavskè korzo o nové ulice, v budúcnosti sa plánuje aj s okresaním estakád na moste SNP, čím sa má zabezpečiť pohodlnejšie prepojenie podhradia a starého mesta. Preto je potrebné, aby sa premávka po nábreží začala utlmovať a cyklotrasa je dobrý začiatok. Všetci, ktorým prekážajú cyklopruhy na nábreží, akoby nepriamo schvalovali búranie podhradia, pretože podhradie bolo zbúrané hlavne kvôli autám. Keď chceme z nábrežia vytvoriť promenádu cyklisti musia byť oddelení od chodcov, kvôli bezpečnosti. Na záver sa pozrite, čo všetko muselo v Bratislave ustúpiť kvôli rozvoju individuálnej automobilovej dopravy:
Mestský pivovar (1772 - 1969), Rybné námestie č. 3
Mestský pivovar postavil v roku 1772 na Rybnom námestí prešporský architekt Franz Römisch. Išlo o jednoposchodovú klasicistickú 11-osovú budovu nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s dvorom uprostred. V tympanóne bol umiestnený mestský znak. Vo východnej časti objektu bola zo strany ulice predsadená drevená krytá Pivovarská reštaurácia.Mestský pivovar sa nachádzal na Rybnom námestí č.3 a bol postavený po roku 1780 bratislavským architektom Fr. Romischom, ktorý bol členom kráľovskej stavebnej komory v Bratislave. Budova pivovaru bola postavená v duchu neskorého barokového klasicizmu (luisézu) podľa typu účelových budov. V západnom krídle bola na prízemí a prvom poschodí výrobňa, čo sa prejavilo i na fasáde , kde dominovali 4 továrenské okná cez celú výšku budovy ako je to vidno na fotografii a pláne fasády
z roku 1968.
Pivovar sa rozprestieral na pomerne veľkej parcele siahajúcej až k Dunaju, čo využívali na čerpanie vody pomocou parného stroja, ktorý pracoval podľa Ortvaya do roku 1868. Pivovar vyrábal 10 000 až 20 000 okovov piva a 900 okovov liehu, Pre porovnanie Steinov pivovar vyrábal 30 000 – 35000 hektolitrov piva ročne. Objekt zbúrali v roku 1969 kvôli výstavbe mosta SNP.
Rohanov palác (1870 - cca 1970), Prídavkova ul.
Dvojposchodový palác kniežaťa Arthura Rohana z roku 1870 stál medzi Dunajským nábrežím a Prídavkovou ulicou oproti mestskému pivovaru. Úzkym priečelím s valcovým nárožným arkierom sa budova obracala k Rybnému a Hviezdoslavovmu námestiu. Valcový arkier na nároží bol zavŕšený vysokou strechou tvaru kužela. Objekt v 30-tych rokoch 20. storočia zmodernizovali tak, že pred zbúraním nepovažovali za potrebné vôbec sa mu venovať s konštatovaním, že ide o novostavbu. V skutočnosti palác vznikol prestavbou a dostavbou dvoch starších domov medzi vtedy vznikajúcim nábrežím a Malou Vydricou. Objekt bol asi dva razy taký dlhý, ako bol široký. Stavbu realizoval Ignác Feigler ml. , možno podľa cudzieho projektu. Na prvom poschodí bývali reprezentačné sály kniežacej rodiny s oknami na juh k Dunaju a na východ na Rybné námestie. Druhé poschodie bolo pravdepodobne obytné, ako to bývalo zvykom v šľachtických palácoch. Zaujímavosťou paláca bolo, že v tmavom krídle pri Prídavkovej ulici stáli vedľa seba dve schodištia. Salóny prvého poschodia boli nepochybne prepychovo zariadené.
Brauneckerov palác (1775 - 1969), Vydrica č. 42
(ľudovo aj Kettenhaus, reťazový dom) bol mestský jednoposchodový palác v bratislavskej štvrti Vydrica. V roku 1775 si ho dal postaviť cisársko-kráľovský dvorný radca barón Anton von Braunecker podľa plánov staviteľa Mühlera. Nachádzal sa pod hradným vrchom a mal dve nádvoria. Priečelie paláca bolo na poschodí rozdelené desatimi omietkovými piliermi s korintskými hlavicami na deväť polí, v ktorých boli vysoké okná s neskorobarokovým rámovaním. Prízemie bolo ozdobené vodorovnými omietkovými pásmi (pásovou rustikou), okná prízemia chránili bohato zdobené barokové mreže. Pred domom stáli nízke kamenné stĺpiky, pospájané železnou reťazou. Preto ľud volal dom Kettenhaus - reťazový dom. Klasicistická štukatúra ohraničovala na plafóne prázdne pole, ktoré bolo možno pôvodne vyplnené maľbou. Schodište bolo zo západnej strany osvetlené dvoma vysokými polkruhovo zakončenými oknami. V zadnom nádvorí boli hospodárske priestory. K palácu patril ešte nepravidelný pozemok nad susednými domami, na ktorý bol prístup kamennou bránou zo Šťukovej ulice. Odtiaľ sa dalo dostať vozom aj na terasy nad palácom, ktoré vznikli úpravou pomerne prudkého svahu pod hradom. Na nižšej z terás bola úzka okrasná záhrada so skleníkmi a domčekom pre záhradníkov, na vyššej boli v lete rozmiestnené cudzokrajné stromy v kvetináčoch. Na pravej (východnej) strane záhrad stála vežovitá stavba, záhradný pavilón v maurskom slohu, z ktorého ľudová tradícia urobila "mohamedánsku mešitu". V 20. storočí slúžil palác aj ako sirotinec pátra Scherza. Zbúraný bol v roku 1969 kvôli výstavbe mosta SNP.
Neologická synagóga (1893 - 1969), Rybné námestie
Neologická synagóga stála na Rybnom námestí v blízkosti katedrály svätého Martina. Postavená bola v roku 1893 podľa projektu architekta Dionýza Milcha. Postavená bola na obdĺžnikovom pôdoryse, obsahovala orientálne motívy a dekorácie, v interiéri sa nachádzal organ. Západné priečelie bolo v maurskom štýle, západná fasáda mala dve veže na nárožiach. V strede fasády sa nachádzalo 5 vchodov, ktoré tvorili maurské oblúky. Veže boli osemboké, zakončené kopulovými strieškami. Synagóga nebola počas vojny poškodená, pričom sa plánovalo zriadiť v nej židovské múzeum. Po skončení druhej svetovej vojny a nástupu komunistickej vlády sa prestala využívať na pôvodne účely a jej priestory využívala v 60-tych rokoch ako ateliéry a štúdia aj Slovenská televízia. V súvislosti s výstavbou Nového mosta bola v rokoch 1967 až 1969 postupne zbúraná. Žial komunisti, preferujúci automobilizmus, boli pri búraní takí dôslední, že zbúrali aj ulice, ktoré novovybudovaným cestam neprekážali (zuckermandel, zámocká ulica, či pravá strana Židovskej ulice tzv Schlossgrund) Nebuďme v súčasnosti rovnako nekompromisní aj my pri posudzovaní cyklotrasy. Preto, keď už je vybudovaný obchvat v petrzalke vráťme nábrežie ľuďom.
