Keď som bol tínedžer, vždy ma hnevalo keď v zahraničí skracovali názov mojej domoviny Československo na Ček. Rovnako nespravodlivo som sa cítil, keď si Česi po rozdelení nechali Československú vlajku. Bolo to nespravodlivé pretože Československá vlajka bola vo svete pojem. Bola to značka, ktorú vo svete dobre poznali. Akt ukradnutia vlajky ako najvyššieho symbolu sa vo vojne považuje za akt poníženia.
Pôvodne bola vybraná pre Československo. Československo vzniklo roku 1918, a do doby, než vznikla jeho vlajka sa pristúpilo k užívaniu vlajky Českého kráľovstva - 2 vodorovné pruhy, červený a biely (zo spodu ). Čo malo dva problémy: Rovnakú vlajku používalo Poľsko a navyše Československo sa skladalo zo 4 území, ktorého boli Čechy malou súčasťou.
Historická bikolóra Čiech
Preto bola na konci roku 1918 vytvorená komisia, ktorá mala vytvoriť vlajku novú, ktorá by mohla symbolizovať celé Československo a jeho obyvateľstvo. Komisia vyberala z mnohých návrhov. Od začiatku sa horúcim favoritom stal návrh amerických Slovákov. Bol to návrh gén. Milana Rastislava Štefánika a Vojtecha Preissiga, ktorý využívali českí a slovenskí emigranti v USA: Tento návrh dlho užíval na svojich plagátoch grafik Vojtech Preissig
Viac propagačných plagátov od Preissliga tu https://vlast.cz/pred-vznikem-csr/
Nakoniec komisia vybrala v roku 1919 vlajku vytvorenú Jaroslavom Kursom, zložená z dvoch vodorovných pruhov, červeného a bieleho, do ktorej bol vložený modrý klin (symbolizujúci Slovensko) zasahujúci do 1/3 vlajky. Neskôr bol klin predĺžený, aby siahal do 1/2 vlajky a 30. marca 1920 bola vlajka prijatá ako vlajka Československa. Farby modrá, červená a biela sú národnými farbami Čechov i Slovákov a sú to typické farby pre mnohé slovanské národy. Vlajka má svoje rozmery vždy v pomere 3:2.
.
Československá vlajka sa používala od roku 1920 až do rozpadu Československa v roku 1992 , mimo okupácie českých krajín nacistickým Nemeckom. V tejto dobe Protektorát Čechy a Morava používal ako štátnu vlajku českú trikolóru.
Česká trikolóra
V dobách 1945 až 1993 sa Československo vrátilo k pôvodnej vlajke. Tá nebola v roku 1960 znehodnotená komunistickými znakmi, ako sa to stalo v mnohých krajinách (napr. Juhoslávia či Maďarsko). Po rozbití Československa sa vlády oboch krajín dohodli, že ani jedna z nich nepoužije pôvodnú vlajku ČSR. Preto Česká republika na určitý čas používala opäť vlajku Českého kráľovstva, totožnú s Poľskom. Aj Slovensko malo problém s vytvorením vlastnej vlajky, pretože jediný vzor malo v nacistami vytvorenom fašistickom Slovensku.
Nakoniec sa Slovensko rozhodlo použiť obdobnú trikolóru ako počas vojny, ale slovenský dvojkríž posunula do lava. Problém bol s Českom, ktoré sa nemalo aj napriek tisícročnej tradícii o čo oprieť. Prebehli pokusy o modifikáciu československej vlajky, napríklad zmena farbu klinu na azúrovú alebo jeho skrátenie. Ani jeden z variantov neprešiel a nakoniec bolo rozhodnuté, že vlajku Českej republiky bude opäť tvoriť modrý klin, zasadený do červeno-bielej bikolóry. Odôvodnené to bolo tým, že pod touto vlajkou bojovali prevažne ľudia z Česka počas druhej svetovej vojny a že Slováci používali svoju trikolóru (od mníchovskej zrady presadili slovenskí nacionalisti aby sa vlajka ČSR používala iba v Čechách a Morave a na Slovensku sa používala len slovenská trikolóra, hoci tá bola povolená už za prvej republiky).
Táto námietka však nie je úplne presná a aj mnoho Slovákov sa s československou vlajkou zžilo a berie ju za vlastnú. Mnoho Slovákov rozhorčilo to, že si Česko zanechalo čo mu nepatrí, hoci niektorí poprední slovenskí vexilológovia tento krok uznávali. Je iste škoda, že Česko prakticky nemá vlastnú vlajku a používa vlajku Československa. Vyvoláva to pocit, že Slovensko sa od Česka odtrhlo a nie, že bolo Československo rozdelené z vlastnej vôle (hoci išlo o politickú objednávku bez podpory väčšiny príslušníkov oboch národov). Preto tiež dnes nie je možné zaspomínať na Československo s čs. vlajkou a ani neexistuje spoločný prápor, ktorý by mohol zastrešiť česko-slovenské organizácie.
Niektorý Česi si uvedomujú, že nemajú vlastnú vlajku tak robia súťaže ako by mohla vyzerať nová vlajka.
https://nova-vlajka.vlast.cz/vysledky-2012/
Jeden kolega sa nedávno na sociálnej sieti zamýšľal, že my Slováci sme oproti Čechom kultúrne zaostalí. Hlavne po vzniku Československa nás museli kultúrne doučovať, pretože sme nemali žiadnu inteligenciu. Vychádzal z faktu, že nemajú po významných Slovákoch pomenované ulice. Dal som sa teda do pátrania a hľadal som aspoň osobnosti, ktoré súviseli s Československom a viac menej my vyšli iba ulice Štefánika a Gabčíka. S hrôzou som zistil, že v Čechách nenájdete jedinú ulicu pomenovanú ani po lídrovi Pražskej jari Alexandrovi Dubčekovi. Hľadal som teda aspoň bustu, tiež márne, nakoniec som našiel pamätnú tabuľu na budove bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe z roku 2009. Na nej však chýba to podstatné , že bol lídrom Pražského Jara.
Keďže sa mi nenaplnilo dostatočne moje sochárske očakávanie, dal som sa do pátrania po najvýznamnejšej Českej osobnosti. Hľadal som pompéznu mohylu prezidenta prvej Československej republiky Tomáša Garrique Masaryka. Našiel som však absolútnu skromnosť. Z toho mi vychádza, že Česi nie sú skúpy na Slovákov, ale sú skromní aj aj na vlastných velikánov.
Z vlastnej skúsenosti viem, že slovenská kultúra je v Čechách populárna, hlavne slovenská hudba je veľmi hrávaná v Českých rádiách. Čechov si vážim, sú naozaj kultúrnejší. V Prahe som videl robošov v špinavých montérkach ako si vyberajú knižky v antikvariáte. Keď sa v Prahe opýtate na nejakú pamiatku každý vám poradí, poznajú svoju históriu, sú to skutoční vlastenci a mali by sme si z nich brať príklad, pretože vlastenectvo nie je iba o mávaní vlajkou. To že bratia Česi používajú Československú vlajku mi už nevadí, viem , že je v dobrých rukách a naša Slovenská je krásna. Peace.
