Dňa 19. októbra 1918 odznela v uhorskom sneme prvý krát v histórii slovenčina. Poslanec Ferdinand Juriga vo svojej reči prehovoril po slovensky, maďarsky i latinsky. V mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Juriga v svojej reči oznámil vytvorenie Slovenskej národnej rady, ktorá jediná mala reprezentovať slovenský národ. Jeho reč môžeme tak považovať za rozlúčenie Slovákov s Uhorskom.
Ferdiš Juriga bol slovenský katolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia
Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a odhalil organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine dňa 30. októbra 1918, na ktorom bola prijatá Deklarácia slovenského národa.
Hoci bol Juriga národovec od kosti mal vskutku liberálne zmýšlanie.
V článku Oslobodenie duší navrhoval zriadiť volené Slovenské katolícke rady, volenie biskupov a kňazov veriacimi, zavedenie národného jazyka do liturgie, odluku cirkvi od štátu a zrušenie celibátu. Tieto požiadavky boli príliš radikálne a liberálne aj pre Andreja Hlinku a preto bol z HSĽS 15. februara 1929 vylúčený. Založil Jurigovu slovenskú stranu ľudovú, ktorá však vo voľbách v r. 1929 neuspela.
Po strate politického vplyvu ho suspendovali aj z cirkevného hľadiska, vynechali z výboru Spolku sv. Vojtecha a bolo zastavené vydávanie Slovenských ľudových novín. Presťahoval sa do Karlovej Vsi ako penzionovaný rímskokatolícky farár. Juriga mal vo svojom dôchodku čas venovať sa ostatným svojim aktivitám.
Po prehraných voľbách v roku 1929, ako 56 ročný, ale plný telesných a duševných síl opustil politickú arénu a hľadal nové pole pôsobnosti.Okrem literárnej činnosti, našiel ho aj vo výtvarnom umení. Sám nemaľoval ani nesochárčil, ale do svojej rezidencie, ktorú nazval Jurigrad si pozýval maliarov a sochárov a získaval ich pre svoje plány, aby na jeho náklady a podľa jeho predstáv tvorili umelecké diela s národnou, náboženskou a cyrilometodejskou tematikou. Jeho námety do konkrétnych diel realizovali významní sochári Alojz Riegele, Jozef Pospíšil a maliari Alexander Buzna, Andrej Kováčik a František Fahrman.
Čo to je Jurigrad a ako sa zrodil? Ešte v roku 1916 zočil oznam o predaji pozemku v Devíne. Vtedy bol Juriga farárom vo Vajnoroch. Nezabúdajme, že Karlova Ves bola súčasťou Devína až do roku 1938. Po nemeckej okupácii Devína sa od neho oddelila a od roku 1940 je miestnou časťou Bratislavy. Po kúpe pozemku a neskôr domčeka ešte v časoch vojny Ferdiš vyhlasuje, „že ide zakladať Jurigrad, ktorý bude tretím uhlom trojuholníka slávskeho Petrograd, Carigrad a Jurigrad“ V tom čase Karlová Ves bola slovenská, ale už silne ponemčená osada s číročistou maďarskou školou. Zdôrazňuje, že Jurigrad stojí na Slovenskej Rivére medzi Bratislavou a Devínom. A tak po odchode na kňazský dôchodok od roku 1930 býval v Karlovej Vsi.
Nájsť Jurigrad dnes je problematické. Potvrdzuje to aj evidenčný list pamätihodností mesta, v ktorom sa píše: „Ferdiš Juriga v roku 1916, ešte ako farár vo Vajnoroch, kúpil pozemok v Karlovej Vsi, asi 1500 m od karloveskej vodárne smerom do Devína. Nachádzal sa na svahu, na vyvýšenom mieste s výhľadom na Dunaj.
Toto významné miesto spojené so životom Ferdiša Jurigu sa časom veľmi zmenilo. Nad ním na ulici Vincenta Hložníka stoja dnes viacpodlažné obytné domy. Samotný Jurigrad je ukrytý za stromami no prestavba a úpravy objektu ho poznačili natoľko, že s pôvodným sa dnes nedá porovnať.“ Ako vidíte na priložených fotografiách, je to tak. Stopy po svojskom Jurigrade Ferdiša Jurigu zmizli.
nezmizol však jeho odkaz, že byť národne zmýšlajúci sa nevylučuje s liberalizmom. Hlavne v dnešnej dobe keď nám slovenská národná strana vnucuje zákony a praktiky, ktorými nás akože chráni pred chaosom EU, no vskutočnosti podkopáva demokratické princípy. Máme právo bojovať proti snahám vytvoriť zo Slovenska skanzen
Bratislava bola vždy multietnickè mesto, to ju robilo výnimočnou a ostane navždy liberálna.
