Jedného jarného slnečného dňa v 85 som sa vybral so svojim bratom na Devín. Boli sme nadšení prírodou. Doma sme si založili terárium a chceli sme pozorovať metamorfózu žubrienky na žabu. Rieka Morava pod majestátnym bralom hradu Devín sa nám javila ako najlepšie miesto na úlovok. Do ruksaku sme si zobrali potrebné náčinie, sieťky a nádoby na na úlovok a samozrejme jedlo a pitie na spríjemnenie výletu. Cítili sme sa bezpečne, vedeli sme že v blízkosti rieky je plot a za ním druhá krajina , ale to nás nezaujímalo, veď aj stavby na sídlisku bývajú oplotené a nikto nám nikdy nenadával, keď sme cez škáry v plote sledovali stavebné stroje. Vystúpili sme z autobusu, už zďaleka počuť kŕkanie žiab, čo nám dáva prísľub bohatého úlovku. Cez vysokú trávu, dotieravý hmyz a popadané konáre a kmene stromov sme sa dostali až na bahnitý breh rieky Morava, na miesto, kde pod hradnou skalou vytvára veľký záliv. V tom okamihu počujeme zvuk motora a škripot bŕzd. Zo zeleného gazíka vyskakujú štyria pohraničníci s kalašnikovmi. Počujeme krik "stojte tu je štátna hranica" ! Zastali sme, klepeme sa ako osiky. Vynára sa mi príhoda, ktorú mi hovorila moja mama , ako niekto skočil z výletnej lode na Devín do Dunaja, pretože chcel preplávať do Rakúska a pohraničníci ho z motorového člna na mieste pred všetkými zabili. Kričia na nás či chceme utiecť na západ, pýtajú preukaz totožnosti, sme však ešte deti. Prezerajú nám ruksak, ubezpečujeme ich, že sme iba mladí prírodovedci a chceli sme sa pozrieť na žubrienky. Po love a výlete je razom koniec, v ozbrojenom doprovode čakáme na autobus. Na ceste domov nás ešte dlhú chvíľu sprevádza zelený gazík. Teraz sme už paranoidný a agenta vidíme aj v robotníkovi, ktorý v sluchátkach rozbíja zbíjačkou asfalt.
Železná opona začala vznikať na základe tajného rozkazu z 12. júna 1953, tri mesiace po smrti Klementa Gottwalda. Systém drôtov bol pod napätím 6000 Voltov a pre zefektívnenie nepriechodnosti hraníc bol doplnený mínovými poľami. Smrtiaci systém mal na svedomí asi 150 obetí, ktoré utekali do slobodného sveta. Ďalších 300 osôb bolo zastrelených pri pokuse prekročiť československé hranice. Na 600 pohraničníkov tu prišlo o život pri nehodách a samovraždách. Iba 10 z nich zomrelo pri prestrelkách s utečencami. Až v roku 1965 bol kvôli protestom medzinárodného spoločenstva elektrický prúd z pohraničných drôtov odinštalovaný. Bol však nahradený inými „dômyselnými“ opatreniami.
Komunizmus nepadol preto, že by ľudia nemali čo jesť, alebo že by nemali prácu. Slovensko, ktoré bolo za prvej ČSR skôr agrárne bolo za socializmu industrializované a v mestách sa vybudovala potrebná infraštruktúra (bytovky, školy, kultúrne domy a obchodné centrá, mosty a dopravné uzly), ktorú využívame dodnes. Komunizmus nám zabezpečoval všetky základné ľudské potreby, ale zabudol na to najpodstatnejšie- dušu (duchovné naplnenie a sebarealizáciu), ktoré sa nedalo naplniť bez potrebného kádrového posudku . Žili sme de facto vo väzení, v policajnom štáte, kde vás snbáci buzerovali za totálne malichernosti, ako napríklad dĺžka vlasov. A keď sme mali tendenciu toto väzenie poľudštiť , poslali nám bratskú pomoc.
Železná opona bola nakoniec zrušená, ale mentálne v nás ostáva ešte nadlho. Možno aj pre to je u nás taká nedôvera v centrálne inštitúcie akou je i Európska únia, ktorá je však to isté ako RVHP.
Preto je trápne ako sa pán Ľuboš Blaha pasuje do role marxistu a komunistu, akoby nám chcel propagovať nejaký nový filozofický prúd a navyše to robí za politickú stranu Smer, ktorej členovia by boli za socializmu odsúdení za rozkrádanie štátneho majetku a ich majetok by bol znárodnený. Je smutné, že popularita tejto strany opäť rastie. Ľudia sú dlhodobo frustrovaný chudobou, ktorú do veľkej miery smeráci zapríčinili. To sa prehliada. Stačí , že hovoria to čo chcú ľudia počuť.
Tak ako žaby na Železnej studničke každoročne po zimnom spánku chcú prekonávať cestu smrti, ktorá ich delí od voľnosti pohybu vo vode a ochranári im stavajú plastové zábrany, aj my v Ostbloku sme žili, chránení pred imperializmom, za železnou oponou, ako v zimnom spánku studenej vojny. Dnes paradoxne Vďaka železnej opone nám vznikol cez celú Európu zelený pás, ktorého sa 40 rokov ľudská ruka nedotkla. Vzniká preto iniciatíva založiť na tomto mieste prírodnú rezerváciu.
https://www.lexikon.sk/od-zeleznej-opony-k-zelenemu-pasu-v-europe/
