Aj podľa nepísaného protokolu počas mojej prezidentskej inaugurácie 15. júna 2014 by som predniesol prejav.
Ako prezident nemám skoro žiadnu moc – ale napriek tomu mám úžasnú moc hovoriť, čo si myslím a otvárať témy, ktoré podľa mňa ovplyvňujú život občanov na Slovensku.
Uvedomil by som si, že státisíce občanov SR očakávajú, že ich zoznámim so svojou víziou smerovania Slovenskej republiky a jej hlavými problémovými otázkami, ktoré si v našom živote kladieme.
Kto sme to my, občania Slovenskej republiky?
Čo chceme a čo očakávame v súčasnosti aj v budúcnosti my, občania Slovenskej republiky?
Kam smerujeme my, občania Slovenskej republiky – aký zmysel má náš život v rodine, v dedine, meste alebo regióne, v ktorom žijeme, na Slovensku, v Európe a vo svete?
Aký zmysel má náš štát?
Upozornil by som na štyri hlavné problémy, ktoré sa týkajú budúcnosti Slovenska a Európskej únie:
problémy medzí európskej integrácie,
problém budúcnosti eura,
problém hospodárskej politiky Európskej únie a
hrozieb, ktoré v sebe nesie demografická budúcnosť Európy a Slovenska.
Vyjadril by som aj svoj postoj k minulosti a prítomnosti Slovenska, ktoré v 20. storočí formovali dve totality – fašistická a komunistická.
Vízia o stave a budúcnosti SR by mala mať štátnicky rozmer, mali by v nej byť myšlienky, ktoré by ma mali sprevádzať po celý život a desaťročia inšpirovať občanov demokratickej SR.
Nechcel by som byť len jedným zo šedých prezidentov v rade tých predchádzajúcich od roku 1993, ale naopak svojimi postojmi by som chcel ovplyvniť ďalšie smerovanie Slovenskej republiky.
Ako vzory by mi mohli so svojimi prejavmi a kľúčovými myšlienkami v nich slúžiť napr.:
Wilson Churchil, ktorý zo dňa na deň v roku 1940 na začiatku vojny s Nemeckom zmenil image Anglicka z porazeneckej krajiny po Mníchovskej dohode na národ statočných, húževnatých a obetavých bojovníkov výrokmi: „Gentlemani, sme na to úplne sami, neviem, čo na to vy, ale mňa osobne to povznáša“ a potom: „ Budeme proti ním bojovať do posledného dychu na mori a vo vzduchu, na našich plážach a na našich uliciach. Môžem Vám sľúbiť len krv, pot a slzy.“
Ben Gurion, ktorý zmenil po holokauste dvojtisícročný židovský self-image mudrcov a obchodníkov, vydaných na milosť vládcom a davom, výrokom: “Už nikto nikdy nebude zabíjať žiadneho Žida beztrestne.“
Ronald Regan, ktorý v roku 1983 zmenil svet svojím výrokom: „Sovietsky zväz je ríša zla.“
Môj očakávaný prejav by mať ešte jednu dimenziu.
Ak by som obsahom júnového prejavu sklamal svojich voličov, sťažil by som v parlamentných voľbách do NR SR v roku 2016 pozíciu ďalším mladým politikom, ktorí začínajú byť nádejou v budúcnosti.
Mnou sklamaní voliči si totiž po mojom možnom nenaplnení ich predstáv o zmene povedia, že ak som zmeny nepriniesol ja, prečo by ich mali priniesť ďalší noví mladí politici.
Do programu prezidentskej inaugurácie by som ako vrchný veliteľ ozbrojených síl SR zaradil aj 21 delostreleckých sálv.
Salvy totiž symbolizujú silu tých, ktorí sú s nimi spojení.
To by som okrem iného robil, keby bolo keby, keby sa piesok lial, keby sa voda sypala a bol by som prezidentom Slovenskej republiky...
