V nedávnom čase sa objavili v dennej tlači informácie o vypracovaní diplomoviek agentúrami za úplatu. Za akceptovanie tohto hanebného postupu, ktorý degraduje pedagogickú a vedeckú prácu na univerzitách v SR, sú v prvom rade zodpovední rektori, dekani, pedagógovia, akademické senáty, ministri školstva, Akreditačná komisia vlády SR a iné orgány, ktoré majú dozerať na dodržiavanie zákonnosti v SR.
Ako to fungovalo na PF Nitra a neskôr UKF Nitra na jednej katedre 35 až 40 rokov:
v druhom ročníku v päťročnom štúdiu sme mali napr. 6 študijných skupín po 15 poslucháčov, spolu 90 študentov,
každý pedagóg navrhol 2 až 5 tém, niekedy dávali požiadavky na spracovanie určitých okruhov aj štátne orgány,
v máji sa na zasadnutí katedry verejne schvaľovali témy, ktoré sa aj s menami vedúcich diplomovej práce vyvesili na nástenku katedry ,
v máji až septembri si študenti vyberali témy, stretli sa s vedúcim diplomovej práce, ak školiteľ súhlasil, vyplnilo sa tlačivo s podpisom školiteľa a diplomanta a odovzdalo sa na vedenie katedry,
ak študent neuspel na jednej katedre, mohol si vybrať tému na druhej katedre v inom príbuznom študijnom smere alebo vo všeobecnom smere,
asi 20 percent prác malo interdisciplinárny charakter, pri vedení študenta tak spolupracovali aj dvaja pedagógovia z iných katedier,
v septembri boli všetky témy schválené na zasadnutí katedry, témy bolo možné po dohode so študentom upravovať napr. na príslušný región alebo budúce zameranie práce študenta po promócii,
od začiatku 3. ročníka sa študent musel týždenne stretávať so svojím školiteľom ,
školiteľ s diplomantom obyčajne spolu zostavili osnovu práce (najmä cieľ, hypotézy a úlohy práce, metodiku práce),
po asi ročnom zbere materiálu študent na začiatku 4. ročníka začal písať prácu, + robil tabuľky, grafy, prílohy atď.), každý týždeň boli konzultácie vedúceho práce s diplomantom,
pred odovzdaním zaviazanej práce prebehla posledná kontrola práce vedúcim práce,
po odovzdaní práce sa na zasadnutí katedry schvaľovali oponenti prác. Niekedy oponentov dodali podľa témy práce aj iné katedry. Oponenti boli aj dvaja.
vedúci práce aj oponent práce odovzdali písomné posudky práce, vedúci aj oponent mohli prácu aj nepripustiť na obhajobu,
asi 40-minútová obhajoba práce bola verejná pred minimálne trojčlennou komisiou, zúčastňovali sa jej aj členovia katedry alebo kolegovia študenta - diplomanta,
priebeh obhajoby mal určený postup, v ktorom bol diplomant predstavený komisii a prítomným, zoznámil komisiu so svojou prácou, potom v diskusii odpovedal na pripomienky z posudkov i na otázky vedúceho a oponenta práce,
po obhajobe v neprítomnosti študenta sa komisia dohodla na známke alebo konštatovala, že študent prácu neobhájil,
o záveroch komisie bol ihneď spísaný protokol, ktorý podpísali všetci členovia komisie,
potom bol v prítomnosti diplomanta vyhlásený výsledok obhajoby.
Vlastné postrehy:
ak študent opíše časti práce od iných, je to v prvom rade pre lajdáckosť vedúceho diplomovej práce,
počas pôsobenia na univerzite v Nitre som u stovák diplomantov presadzoval nasledovné myšlienky:- práca pôjde s tebou celý život, bude tvojou vizitkou aj za 30 -40 rokov, nemal by si sa za ňu hanbiť, pri prijímaní do zamestnania ju prilož ku svojej žiadosti, práca by mala mať slovenskú alebo európsku prioritu, s prácou by si mal vystúpiť pred skupinami odborníkov a zaujať ich aspoň 10-20 minút, práca je výrazom tvojej zodpovednosti za svoj život, z tvojej práce by mali vychádzať ďalšie diplomovky tvojich kolegov, ktorí budú študovať neskôr, tým, čo zistíš, máš obohatiť aj svojho školiteľa, tvoja práca v skrátenej forme by mala byť publikovaná vo vedeckom časopise, z práce by mali vychádzať tvoje celoživotné postoje a iné.
Podotýkam, že diplomanti, ktorí sa z môjho podnetu zaoberali napr. rómskou problematikou alebo príslušníci polície a MV SR z celej SR a iní obohatili moje poznanie.
V novinách popísaný priebeh „písania" niektorých prác - Matovič, Abel, sú výsmechom tohto postupu.
Mimochodom - už dozrela doba, aby na internete boli verejne prístupné kompletné texty diplomových prác spolu s posudkami vedúceho a oponenta práce, celé texty vedeckej a inej publikačnej činnosti všetkých asi 100 000 verejných činiteľov, štátnych úradníkov a iných pracovníkov štátnych organizácií v SR.
To by sme sa zabavili.
