

Z prístavu sa autobusom presúvame do hlavného mesta ostrova - Victorie. Tá sa nachádza vo vnútrozemí, aj keď k moru je to čoby kameňom dohodil. Mestu - nazývanému aj Rabat - dominuje opevnená citadela Il-Kastell. Hradby i kostol sú síce momentálne čiastočne ukryté pod lešením, to však nebráni výhľadom do okolia. Na ktorúkoľvek stranu sa pozrieme, na obzore nájdeme aspoň jednu kupolu. Kostolov majú v tejto krajine viac než dosť.








Na západnom pobreží sa nachádza snáď najznámejšia prírodná scenéria ostrova - Azúrové okno. Vzniklo ako dôsledok neustáleho súboja mora s pevninou. Celé pobrežie nesie známky tohto boja - podmyté skaly, jaskyne, štrbiny... Zdá sa však, že Azúrové okno ťahá za kratší koniec, prírodné živly víťazia. Veď len pred pár mesiacmi sa okno rozšírilo, keď sa následkom erózie zrútil do mora kus skaly. A bohužiaľ sa očakáva, že budú nasledovať aj ďalšie časti.



Hneď vedľa sa nachádza v skalách ukryté vnútorné more, zátoka, ktorú s otvoreným morom spája tunel. Tým malé lodičky vozia turistov k Azúrovému oknu.

Na kúpanie sa presúvame na južnú stranu ostrova Gozo. Jedna z miestnych žien sa nám prihovorila na autobusovej stanici v hlavnom meste, a odporučila pláž v dedinke Xlendi. A tak mierime tam. Nachádzame tu kúsok piesočnej pláže a potom klasicky skalnatú, s vybetónovanými plochami, schodíkmi do vody a bójkami rozdelený priestor pre plavcov a lode. To všetko ukryté v zálive medzi útesmi. A majú tu fajn zmrzlinu.


Cestou späť do Victorie zahliadnem z autobusu akúsi verejnú práčovňu. Žiadne automatické práčky, len prameň, kamenné kade s vodou a miestne ženy pri práci. Neviem prečo, ale v tejto krajine mám občas pocit, akoby som sa vrátila o pár desaťročí do minulosti.
A potom už pokračujeme do prístavu, kde sa nalodíme na trajekt, ktorý nás z Goza odvezie späť na Maltu. Počas plavby míňame ďalšie z ostrovov - Comino a Cominotto. Slávna modrá lagúna, kam turistov hromadne odvážajú lodičky z oboch väčších ostrovov, je skrytá za skalami. Nevadí, modrá voda je všade naokolo a na ďalšie kúpanie nám aj tak dnes neostáva čas...

