Ráno sa poberáme na prechádzku do parku Łazienki. Je to príjemné miesto kam sa dá ujsť pred ruchom veľkomesta. Páči sa tu aj pávom. A veveričkám. Pred pár rokmi mi tu jedna staršia pani venovala za hrsť orieškov a veveričky si suverénne chodili brať potravu priamo z dlane. Dnes žiadnu vhodnú poživeň nemáme, tak len pobehujú naokolo po tráve a šikovne vybehnú do koruny stromu.
Kráľovskou cestou prechádzame smerom k starému mestu. Míňame prezidentský palác s čestnou strážou a pomaly prídeme na Zámocké námestie ku kráľovskému zámku. Človeku sa ani veriť nechce, že to, na čo sa pozeráme, je v podstate kópia pôvodných stavieb. Varšava si totiž počas druhej svetovej vojny užila svoje.
Prejdeme okolo katedrály svätého Jána Krstiteľa a nakukneme dovnútra. Zvonku je bohužiaľ v lešení. Celkove na mňa mesto pôsobí, akoby bolo aj teraz celé vo výstavbe. Mnohé budovy sú skryté za lešením alebo aspoň ich spodná časť za nepriehľadným plotom a k tomu všetkému tu ešte kopú ďalšiu linku metra. A tak sa radšej bez nejakého konkrétneho pamiatkového plánu len tak tárame uličkami Starého i Nového mesta, objavíme pamätník varšavskému povstaniu, posedíme si v kaviarni na námestí a vychutnávame si atmosféru.
Keď narazíme na zaujímavo pomaľovaný dom, podľa pamätnej tabule zistíme, že sa tu narodila Marie Curie-Sklodowska. To vysvetľuje tie chemické značky rádia a polónia na fasáde.
Stavbou, ktorú vo Varšave určite nikto neprehliadne, je Palác kultúry a vedy. Vďaka svojej vežičke je ešte stále najvyššou poľskou budovou. Aj keď z určitého pohľadu na presklené kancelárske budovy, ktoré dookola vyrástli v priebehu posledných rokov, by človek povedal, že o toto prvenstvo už prišiel.
Hovorí sa, že z vyhliadkovej terasy paláca je najkrajší pohľad na Varšavu. Vraj preto, lebo samotný Palác kultúry, niekedy považovaný za najškaredšiu budovu v meste, odtiaľ nevidno. Budova vyrástla v päťdesiatych rokoch ako dar stalinského Sovietskeho zväzu a Poliakom pripomína obdobie, na ktoré by mnohí najradšej zabudli. Mne osobne sa páči, ale pravdou je, že ja ju vnímam bez akéhokoľvek historického a politického kontextu. Len si hovorím, že pri najbližšej návšteve Varšavy by som sa už o tom najkrajšom výhľade mohla konečne presvedčiť na vlastné oči. Asi sem budem musieť ešte niekedy na pár hodín prísť...
