Mikulovu dominuje zámok. Neprehliadnuteľne sa týči v centre mestečka. Niekoľkokrát prestavovaný, naposledy do barokovej podoby. Bohužiaľ, v čase nášho pobytu, koncom zimy, je pre návštevníkov uzatvorený. A tak nám neostáva nič iné ako obdivovať jeho veľkosť z diaľky.
Napríklad z Kozieho vrchu, na ktorom sa nachádza zrúcanina delostreleckej veže vybudovanej v 15. storočí. Výstup trvá sotva pár minút.
A pod Kozím hradom nachádzame starý židovský cintorín.
Ďalšou dominantou Mikulova, ktorú samozrejme nemôžeme vynechať, je krížová cesta na Svatý kopeček. Jedná sa o jednu z najstarších krížových ciest u našich západných susedov. Niektoré kaplnky sú vytesané v skale, iné murované. Časť kaplniek je zrenovovaných, no niektoré ešte čakajú na obnovu. Stúpame nahor ku kaplnke svätého Sebastiána a kaplnke Božieho hrobu, ktorá je kópiou tej v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme. Zhora sa nám naskytne krásny pohľad na mesto, ktorému - ako inak - dominuje zámok.
V čase našej návštevy sa v Mikulove koná fašiangový sprievod. Centrom mesta znie dychová hudba, na námestí sú divákom ponúkané čerstvé šišky, nalieva sa varené vínko, prípadne aj to nevarené, pre deti je k dispozícii čaj. Vidno aj nejaké fašiangové masky a dláždené námestie sa stáva improvizovaným tanečným parketom. Chlapci so strapcami na čižmách predvádzajú svoj šabľový tanec, držiac plastové šabličky. A potom členovia súboru berú do tanca dámy z publika.
Jediné, čo mi nejde do hlavy je, prečo sa táto fašiangová veselica koná pár dní po popolcovej strede, fašiangy sa už predsa skončili a nastalo obdobie pôstu. Vysvetlenie dostávam od jedného z tanečníkov pri polke, vraj mali počas fašiangov toľko vystúpení, že sprievod v Mikulove sa mohol konať až počas pôstu. Radšej neskoro ako vôbec.
Okolie Mikulova ponúka príjemné turistické vychádzky do Pavlovských vrchov. Z obce Perná vyrážame smerom k zrúcanine hradu Děvičky. Ako stúpame do kopca, otvárajú sa nám výhľady na región Pálavy. Na obzore sa črtá silueta zrúcaniny Sirotčieho hrádku, na lúke na vhodný vietor čakajú paraglajdisti a nad hlavami nám krúži orol.
Hrad Děvičky sa týči na severnom výbežku Pavlovských vrchov, nad vodnou priehradou Nové Mlyny. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z 13. storočia, dnes z neho ostali len ruiny. Legendy vravia o troch skamenených pannách, ktorých plač sa v noci ozýva okolím, aj biele panie tu vraj môžete stretnúť. Cez deň tu však nájdete len turistov.
Do Pernej sa vraciame iným turistickým chodníkom. Cestou míňame zaujímavé skalné útvary. Občas sa brodíme snehom a na niektorých miestach je chodník riadne šmykľavý. Zo zeme už vyrašili prvé snežienky, niektoré vystrkujú svoje hlávky uprostred minuloročného lístia, no ďalšie sa, verné svojmu menu, ešte čiastočne skrývajú pod vrstvou zľadovateného snehu.
Februárové slniečko je síce riadne zubaté, no ak sa neskrývame v tieni stromov, celkom príjemne hreje. Večery sú však chladné, vtedy sa treba zahrievať výborným moravským vínkom. V Mikulove to nie je problém, vinárničiek je tu dosť, len si potom musíte dávať pozor, ako si usteliete.
