Je koniec januára, turisti sa do Atén v tomto ročnom období príliš nehrnú, mestom sa ráno prehnal mierny dážď, a tak máme možnosť vychutnať si jeden z najväčších turistických magnetov Grécka takmer bez ľudí. Vchádzame vstupnou bránou Propyleje.
Pomaly prichádzame k Erechteionu, chrámu postavenom v iónskom slohu. Jeho najznámejšou časťou sú Karyatídy - sochy žien, ktoré namiesto stĺpov podopierajú priečelie chrámu.
No naše pohľady neomylne priťahuje najznámejšia stavba na Akropole a snáď aj v celom Grécku – Parthenon, chrám zasvätený bohyni múdrosti Aténe. Svätyňa bola postavená v piatom storočí pred Kristom a mohutné stĺpy sa dodnes týčia k oblohe. Škoda, že Parthenon je permanentne v rekonštrukcii a vždy aspoň čiastočne obstavaný lešením. Bolo by krásne prechádzať sa pomedzi tie vysoké stĺpy a vychutnávať si umenie antických staviteľov úplne zblízka.
To si tu však môžu dovoliť len robotníci. A mačky...
Akropola sa nachádza v centre Atén a ponúkajú sa z nej krásne pohľady na mesto. Pod nami sa rozprestiera staroveká Agora a od nej sa všetkými smermi tiahnu ulice hlavného mesta. V diaľke sa dvíha ďalší z aténskych pahorkov – Lykavittos. A opačným smerom sa zasa týčia k oblohe ruiny chrámu Dia Olympského.
Dolu z kopca schádzame okolo starovekých divadiel. Míňame divadlo Odeion Heroda Attika, ktoré sme mohli obdivovať už cestou hore a na chvíľu si posedíme v Dionýzovom divadle. Človek sa nevyhne myšlienkam na to, ako to tu asi vyzeralo pred tými tisíckami rokov, keď zaplnené hľadisko nedočkavo čakalo na predstavenie.
Aby sme si Akropolu pozreli aj z opačnej strany, nielen z centra Atén, vyberáme sa na susedný pahorok. Nazýva sa Filopappos a od pamätníka na vrchole je na Akropolu pekný výhľad.
Keďže vstupenka na Akropolu nás oprávňuje aj k návšteve ďalších antických pamiatok, ideme sa prejsť k chrámu Dia Olympského, zaujal nás už pri pohľade zhora. Zrazu začínam mat pocit, že stĺpy - dórske, iónske či korintské sú všade naokolo.
Jednotná vstupenka platí aj na prehliadku starovekej Agory, centra spoločenského života v antickom Grécku. Dnes pripomína akýsi park, v ktorom sa len tak mimochodom vyskytujú pár tisíc rokov staré stavby, napríklad zachovalý Hefaistov chrám.
Najznámejšou stavbou na rímskej Agore je Veža vetrov. Bohužiaľ sa celá skrýva pod lešením.
Zo staroveku kráčame do trošku novších Atén. Na námestí Syntagma sa pred gréckym parlamentom každú hodinu menia stráže. Vojaci sú oblečení v rozkošných uniformách s brmbolcami na topánkach.
Milovníci histórie nemôžu vynechať aténske archeologické múzeum. Je prvá nedeľa v mesiaci a vstup je zdarma. Turisti sa miešajú s miestnymi študentmi umenia, ktorí si do svojich náčrtníkov kreslia antické sochy. Tých je tu teda viac ako dosť. Ale viac sa mi páči, keď sú jednotlivé fragmenty sôch umiestnené pred náčrtom trojuholníkového tympanonu. Aspoň mám predstavu ako vyzerali kompletné priečelia chrámov.
V súčasnosti sa Grécko vyskytuje takmer nepretržite vo večerných správach, najmä v súvislosti s jeho ekonomickou situáciou. Turistov tu nie je veľa, predsa len je koniec zimy a aj v lete našincov skôr lákajú pláže gréckych ostrovov ako ulice hlavného mesta. Atény sa však oplatí navštíviť aj v tomto období. Kvôli pamiatkam, kontrastu starého a nového a samozrejme aj kvôli dobrému jedlu.
