Po pristátí volím kompromis medzi najrýchlejšou trasou do centra Ríma (Leonardo express na Termini) a najlacnejšou (autobusom cez Ostiu) a kupujem si lístok na vlak na stanicu Tiburtina. Ideálne stíham spoj do Perugie a o pár hodín už zhadzujem ruksak u kamošky na byte. Treba uznať, že navštevovať kamarátov je veľmi dobrý spôsob cestovania.
Na druhý deň vyrážame na prehliadku čokoládovne. Fabrika na čokoládu sa nachádza kúsok za mestom a vyrábajú sa tu slávne Baci Perugina (bacio = bozk), teda čokoládové bonbóny s orieškovou náplňou. V každom jednom je vložený lístoček s romantickým citátom o láske v piatich jazykoch. Niet sa čo čudovať, že obchody v Perugii sú (nielen) v tomto čase preplnené „pusinkami“ v najrôznejších baleniach. V čokoládovni sa nachádza aj malé múzeum dokumentujúce vývoj produktov a reklamy. A kópia takmer šesťtonového bonbónu, ktorý bol vytvorený pri príležitosti festivalu Eurochocolate v roku 2003. Originál údajne vyrábali 1000 hodín, v noci ho tajne dopravili na námestie, ráno slavnostne zmerali a v priebehu necelých piatich hodín po ňom neostalo ani stopy. Padol za obeť mlsným jazýčkom návštevnikov festivalu čokolády.
Večer prichádzajú ďalší kamaráti a ďalšie ráno s nimi absolvujeme zrýchlenú prehliadku mesta.
Na schodoch katedrály zvykne posedávať mládež. Hlavne v teplejšom ročnom období je to obľúbené miesto na stretnutia s kamarátmi.
Popoludní vyrážame na výlet k neďalekému jazeru Trasimeno do mestečka Passignano.
Pri návrate do Perugie volíme miestnu novinku – minimetro. Je to akýsi kríženec kabínkovej lanovky a húsenkovej dráhy. Funguje sotva týžden, v čase mojich predchádzajúcich pobytov v Perugii existovali iba nadzemné koľajnice, ktoré sa pod centrom zahrýzajú do kopca. Minimetro premáva zhruba v dvojminútových intervaloch a je to najrýchlejší spôsob ako sa dostať zo železničnej stanice (prípadne z niektorých vzdialených častí mesta) do centra Perugie. Ideálne dopĺňa doterajšie alternatívne spôsoby dopravy – eskalátory a výťahy premávajúce medzi jednotlivými úrovňami mesta.
V nedeľu máme na programe pútnické mesto Assisi. Prichádzame vlakom, kúsok od stanice si pozrieme katedrálu Santa Maria degli Angeli a potom pokračujeme k samotnému Assisi plnému kostolov.
Nastal čas odchodu z Perugie, vraciame sa do Ríma. Pobyt vo večnom meste využívam na návštevu ďalšej kamarátky a spolu s ňou a jej ročnou dcérkou absolvujeme prechádzku po parku pri Ville Borghese.
Ďalší deň navštevujeme jeden zo siedmich rímskych pahorkov, odkiaľ sa ponúka výhľad na celé mesto, strechy domov a kupoly svätostánkov.
A do Ríma pomaly prichádza jar...
