Palma de Mallorca nás víta príjemne teplým počasím. A tak ideme zložiť veci do hotela a vraciame sa do centra mesta na popoludňajšie posedenie.
Ráno sa historickým vláčikom vydávame na výlet z hlavného mesta do Sólleru. Staré vagóny, dokorán otvorené okná. Vlak svoju púť začína na rovine, prechádza mestom, a potom sa pomaličky ponorí medzi kopce. Asi by som nemala, ale páči sa mi stáť na plošine na kraji vagóna a vychutnávať si vietor vo vlasoch. Pozorujem okolité vrchy, ktoré by stáli za hriech. Snáď nabudúce. Pohľady na kopce sú prerušované tunelmi. A povinná fotografická prestávka sa koná na vyhliadke nad mestečkom.
A po hodinke jazdy prichádzame do Sólleru. Vystupujeme spolu s turistickým davom, železničiar v uniforme prebehne prázdnymi vagónmi a jednoduchým pohybom presunie operadlá sedadiel, takže sú opäť otočené v smere jazdy. Sympatický vynález. A v tomto retro vlaku sa nájde aj salónne kupé s pohovkami.
V Sólleri si pozrieme katedrálu a posedíme na námestí. A potom sa po vlastných vydávame k moru, do prístavu Port de Sóller. Chodí sem aj historická električka, koľaje sa na námestí vinú pomedzi letné záhrady, ale volíme prechádzku. Aj keď niekedy je trošku ťažké určiť, ktorá cesta to vedie do prístavu.
Nakoniec sa pred nami vynorí záliv a pláže so slnečníkmi. Slniečko hreje, ale májové more je ešte chladné. Len sem-tam sa nájde odvážlivec, ktorý vojde do vody ďalej ako po kolená. Ten jeden na prvý pohľad príliš otužilý plavec má na sebe neoprén.
Pozorujúc more nastáva čas obeda. Usádzame sa v nábrežnej reštaurácii a na stôl prichádza paella.
Napapané sa môžeme vydať po promenáde na opačný koniec prístavu a potom zasa spať. Pozorujúc čajky a stožiare plachetníc, občas sa vyhýbajúc už spomínanej historickej električke.
Späť do Palmy sa vraciame autobusom. Je to rýchlejšie aj lacnejšie ako kombináciou historických vozidiel. Túlame sa uličkami a čakáme, kým sa zotmie.
Prehliadku mesta si nechávame na nasledujúci deň. Na úvod vybehneme k hradu Bellver zo 14. storočia. Má kruhový tvar s pridanou vežou a môžete mu vyliezť na strechu. Alebo teda na vyhliadkovú terasu. Len viditeľnosť dnes nie je najlepšia. Pohľady na prístav i mesto dopĺňa historické múzeum v útrobách pevnosti.
Pokračujeme smerom k La Seu, gotickej katedrále na nábreží. Keď vylezieme von, netrafíme na obchodík so suvenírmi. Pokiaľ by ste mali záujem o poštové známky, majú, balené po jednej v igelite, s cenovkou o 30 centov vyššou ako je nominálna hodnota známky. U nich v obchode je to jednoducho tak. Ktovie, ako by sa na podobné zárobkové správanie pozerala Slovenská pošta.
Vedľa katedrály sa nachádza kráľovský palác La Almudaina. Na celý komplex je krásny výhľad z nábrežia, spoza jazierka s vodotryskom.
Posledný deň sa vyberám na výlet na juhozápadný cíp ostrova. Autobus sa pomaly vlečie pomedzi pobrežné usadlosti a hotelové komplexy a po jednom prestupe dorazím do prístavného mestečka (alebo skôr prístavnej dedinky) Port d'Andratx.
Okolo jachtárskeho klubu zamierim k majáku na opačnej strane prístavu. Plachetnice pomaly plávajú na otvorené more, potápači označení bójkami prehľadávajú morské dno a osamelý rybár skúša svoje štastie s udicou.
Posedávam na móle a hľadím na more. Aké asi je tam kdesi ďaleko, na jeho druhom konci... "Čo keby sme si prenajali loď a plavili sa do Ameriky..." polovážne-položartom opisuje svoj sen anglicky hovoriaci turista skupinke priateľov pár metrov odo mňa.
Hm, čo keby...
