Natrafíte tu na nich na každom kroku. Jeden predáva noviny pri novinovom stánku, druhý práve dorazil na svojej motorke, turista na stanici uteká na vlak ťahajúc za sebou kufor, ďalší zasa hrajú pred kasínom karty. A samozrejme v meste majú aj niekoľko trpasličích slečien.
Za päť zlotých si kupujeme špeciálnu mapu s informáciami o ich výskyte. A potom už ostáva len zamknúť hotelovú izbu, zobrať fotoaparát a vyraziť do ulíc. Prehliadka mesta sa tak trochu mení na honbu za trpaslíkmi. Oči neupierame len nahor na budovy, ale oveľa viac aj k múrom, do kútov a pod vlastné nohy. Aj keď občas je potrebné zdvihnúť zrak vyššie, na parapetné dosky či vývesné štíty. Naposledy som tak pozorne chodila po meste tuším v čase, keď som v Ríme hľadala mozaiky space invidera.
Srdcom mesta je Rynek. Námestie zničené počas druhej svetovej vojny je zrekonštruované do podoby spred dvoch storočí. Teraz je to príjemná pešia zóna s množstvom reštaurácií a kaviarničiek.
Hneď vedľa Rynku sa nachádza kostol svätej Alžbety. Po úzkych točitých schodoch vyliezame na vežu. Ľudia odtiaľto vyzerajú drobní ako trpaslíci.
Míňame budovy univerzity, porozprávame sa s trpasličím profesorom a pokračujeme ku gotickej katedrále.
Nevynecháme Raclawickú panorámu, kruhovú maľbu o rozmeroch 15 x 114 metrov zobrazujúcu bitku pri Raclawiciach počas povstania proti Rusku. Bitka sa odohrala v roku 1794, samotná maľba pochádza z konca devätnásteho storočia a plynulo prechádza do reálneho terénu, takže miestami je ťažké odhadnúť, čo je trojrozmerný predmet a čo obraz.
Kráčame až k Hale Stulecia, multifunkčnej hale, ktorá je zapísaná na zozname pamiatok Unesco. Vedľa nej sa nachádza multimediálna fontána, príjemné miesto kde sa dá len tak vyvaliť do trávy či posedieť na lavičke. A deti sa tu s radosťou čvachtajú vo vode.
Večer fontána ožíva farebným svetlom a hudbou. Predstavenie dopĺňa aj niekoľko plameňometov, ktoré uprostred fontány vychrlia ohňový stĺp, a na vodné plátno sú premietané obrázky z histórie haly Stulecia. Krásny zážitok. Atak krvilačných komárov však trochu kazí výsledný dojem.
Počas celej prechádzky mestom neúnavne hľadáme trpaslíkov. Mapa je dobrým pomocníkom, aj keď niektorí sa nachádzajú mimo nej a mimo centra mesta. Okolo niektorých prejdeme niekoľkokrát a nie a nie ich objaviť. Možno sa na danom mieste už nenachádzajú, bohužiaľ aj tieto milé stvorenia sa stávajú terčom vandalov. Z jedného nájdeme iba nohy... Zato však objavíme niekoľkých, o ktorých sa mapa nezmieňuje. Zachytáva stav spred jedného roka a trpaslíci stále pribúdajú. Mať vlastného trpaslíka je totiž pre vroclavské firmy akousi prestížou.
Na večeru sa zastavujeme v pirohárni na Rynku. Ako predjedlo dostávame chlieb s oškvarkovou masťou a kyslé uhorky. Mastný chlieb sme k pivu automaticky dostali aj v letnej záhrade oproti. Milý zvyk. A pivo k večeri nám načapovali do džbánu, z druhého malého džbánku si k nemu prilievame zázvorový sirup a popíjame tak ako miestni, cez slamku.
Po výdatnej večeri by sa človek najradšej niekam vyvalil a nechal si škrabkať bruško. Kto však zvládne, môže si dať zmrzlinu alebo nejaké to digestívum.
A potom už nastáva čas vrátiť sa do hotelovej izby, uložiť túlavé topánky k posteli a zaliezť do perín.
No nezamilujte si toto mesto so srdcom na dlani...
