Pýtam si informácie na Úrade práce. Teda hlavne potvrdenie o evidencii. To sa kedysi prikladalo k daňovému priznaniu, ako dôkaz, že v danom čase človek nemal žiadny príjem. Kým mi teta tlačí príslušný papier, opýtam sa na podporu a dávku z garančného fondu. Či to treba uviesť. „To potrebujete potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že poberáte podporu v nezamestnanosti a treba to doložiť k daňovému priznaniu."
Fajn, ďalší deň sa vyberiem do Sociálnej poisťovne. Tam sa dozvedám, že od zamestnávateľa, teda vlastne od správcu konkurznej podstaty, mám vymámiť papier o tom, koľko mi bolo reálne vyplatené, aké dane odvedené (teoreticky na výplatnej páske, reálne ani nie, ale to už nie je moja starosť) a o tom, že som mala nárok na dávku z garančného poistenia. A k tomu priložiť papier od Sociálnej poisťovne, ktorý mi pred časom poslali, že mi z toho garančného poistenia vyplatili takú a takú sumu.
Hm, pravdepodobnosť, že od správcu dostanem uvedený dokument je podľa mňa blízka nule. Som rada, že mám aspoň potvrdenie o celkovom príjme. Ale keďže mám po ceste domov Daňový úrad, idem sa informovať aj tam. SBSkár na vrátnici mi najprv chce dať telefónne číslo, kam si mám zavolať, pretože nie je stránkový deň. No hej, drzo som si dovolila prísť v piatok. Potom ho však napadne zavolať miestne a písmenkovo zodpovednej tete a posiela ma za ňou hore. Tam vysvetľujem situáciu. Teta obvolá zopár kolegýň, aby zistila, ako je to s tým garančným fondom. A dozvedám sa, že jediné, čo potrebujem, je papier od zamestnávateľa o príjme a preddavkoch. Síce sa nezhoduje s reálnou výplatou na účte, ale s tým už asi fakt nič nenarobím. Keď som sa zmierila s tým, že časť svojej výplaty nikdy neuvidím, prežijem aj to, že mi z tej neexistujúcej výplaty bola odvedená daň. Dávka z garančného fondu je náhrada mojej mzdy, a tá už je na papieri od zamestnávateľa zdanená. A tak ich to nezaujíma. Ani potvrdenie z Úradu práce. Ale na daňové priznanie si môžem dopísať, že vtedy a vtedy som bola evidovaná ako nezamestnaná.
Ako bonus od ochotnej úradníčky dostávam formulár daňového priznania a informáciu, že s vyplneným priznaním mám prísť priamo za ňou, aby hneď skontrolovala, či je všetko ako má byť.
Asi som mala začínať na tom Daňovom úrade. Ušetrila by som si čas. Ale na druhej strane som získala zopár zbytočných opečiatkovaných potvrdení. A ak by Úrad práce vedel, že daňovník žiadne potvrdenia o podpore nepotrebuje, skrátilo by to rady na Sociálnej poisťovni. Niečo nepredstaviteľné. Prečo by jedna štátna inštitúcia mala mať informácie o druhej?
A tak sa idem pustiť do toho daňového priznania, a budem dúfať, že keď ho pôjdem odniesť na úrad, nebude mi chýbať nejaký papier, o ktorom som zatiaľ ani nepočula.
