Nedeľná Perugia je preplnená. Corso Vannucci a priľahlé uličky a námestia obsadili stánky so sladkou maškrtou v najrozličnejších podobách. Vyše 150 firiem tu prezentuje svoju predstavu aztéckej pochúťky.
Spolu s davom prechádzame, vlastne pretláčame sa, pomedzi jednotlivé stánky a obdivujeme pralinky, bonbóny a obrovské kusy čokolády.
V ponuke sú aj v čokoláde obalené oriešky, mandle a sušené ovocie, takisto čokoládová cukrová vata, čokoládový kebab a čokoládové pukance.
Predavači vychvaľujú práve tu ich čokoládu, občas dajú kúsok ochutnať, a tak koštujeme čokoládový likér, nejaké pralinky i čokoládovú nátierku s príchuťou limoncella či štipľavých papričiek.
Zo stánku, v ktorom ukazujú prípravu čokolády sa šíri sladká aróma. Asi ako keď zafúka od Figara. A k tomu znejú tematické piesne - „Sweets for my sweet" a akési talianske slaďáky, v texte ktorých sa vyskytuje slovo čokoláda.
Umelci sa realizujú pri výrobe čokoládových sôch. Čokoládová masa s objemom 4 metre kubické sa pôsobením čakana, sekery či dláta mení na umelecké dielo. Nadbytočná čokoláda sa rozdáva tlačiacemu sa davu.
Netrúfam si odhadnúť, koľko ton čokolády sa za týchto pár dní v Perugii skonzumuje. Ale ak to sem do nedele stihnete, určite sa vám pár dekagramov ujde.
