Každý jedinec koná tak, aby jeho česť nebola ohrozená. Každé spoločenstvo sa správa tak, aby jeho vážnosť nebola znevážená. Jednoducho, po slovensky - stará sa: ...len aby sme v hanbe nezostali.
V dnešných dňoch, v nedávnych mesiacoch i v predchádzajúcich rokoch, neustále sa koná množstvo chýb, vývrtiek, ktoré sa v živote človeka, spoločnosti stávajú. V našom zdevastovanom spoločenskom, kultúrnom i duchovnom živote národa sa tieto chyby väčšinou zatĺkajú, umenšujú, snažia pozametať pod koberec, kde riadne a dlhodobo zapáchajú, miesto toho, aby sa odstránili a definitívne vyhodili na smetisko.
Naučili sme sa všetko riešiť ako kedysi za komunizmu. Vravieť vyhýbavo. Konať fušersky. Hovoriť polopravdy alebo klamstvá. Vytáčať sa ako úhory a pravdu nepoznať. Robiť sa mŕtvymi chrobákmi a šomrať, že sme nič nevideli, nič nepočuli a neboli prítomní. Mlčíme. Sme ľahostajní. Odvraciame sa od tých, čo majú statočnosť, priamosť, charakternosť na svojich čelách, v srdciach a na svojich erboch. Nie sú nám tieto cnosti, hodnoty po chuti, lebo nevieme, alebo sme sa nenaučili s nimi narábať, žiť s nimi. Vegetujeme v stave akejsi nekritickej zhovievavosti k zlobe, nečestnosti, lapajstvu. Niektorí tieto necnosti pokladajú za šikovnosť a vtipnosť. A tých málo, čo sa ozývajú, vyťahujú zástavy boja proti ležérnemu životu v pohodlnej neslušnosti, nezodpovednosti, lajdáctvu, začnú pranierovať, vysmievať, znevažovať a vytláčať na okraj spoločnosti. Omaľovávajú ich ako beznádejných idealistov a hlupáčikov, ktorí vyjadrujú svoje citíky a nerozumy.
Dnes sme sa našli, zakotvili sme, v rozbúrenom priestore ciest, kde v zime a v nepohodlí protestovali autodopravcovia kvôli tomu, že sa im siahlo na čosi, čo ich ničí, okráda. Protestovali... Volali: „CHCEME NÁPRAVU!...“ A tí, čo sú naši volení zástupcovia, ochrancovia našich práv, nepatrične handrkovali s nimi cez éter spoza plných stolov, v teple a dávali podmienky plebsu ako, kde a s kým budú vôbec sa púšťať do reči a zo svojich pretučnených pier vyludzovať nejaké slovíčka. Kde sme sa to dostali? Do akého morálneho trasoviska? Kam spejeme, keď sa v našom štáte musí začať štrajkovať, protestovať, nadávať, hundrať, volať o pomoc?... Kde sa ocitlo v akom marazme naše Slovensko, ktoré vedie tak vystatovačne a veľkohubo sociálno-socialistická vláda s bratmi v triku F+M+S.
