Bol osobnosťou, ktorú si množstvo mladých ľudí, tínedžerov, študentov, vysokoškolákov vážilo, ctilo a malo rado. Medzi tými mnohými sa nachádzali aj moje štyri deti. Poznala som ho z očí do očí... Preto môžem smelo vyhlasovať o čestnosti, charakternosti, dobrote, inteligencii tohto skvelého, pravdovravného človeka. Nikdy som ho nepristihla pri klamstve, zamlčovaní niečoho. Vždy bol priamy, nepoznal faloš, nikdy nedokázal byť farizej. Aj keď diplomat. S úsmevom. Figliar, komik, ale dobráčisko od kosti, ktorý by neublížil ani muche, nieto človiečikovi.
Chodil s mladými v dobe šedi normalizácie na hory, výlety, schôdzky, stretnutia v taje domovov, kde sa debatovalo, viedlo mladých k normálnemu, slušnému, obetavému životu. Možno sa budú moje prívlastky, záplava slov chvály, zdať neprimerané... Nie!... Tento človek si to zaslúži!...
Mám ho pred očami dodnes ako ušľachtilého človeka. Ba poviem na plné ústa: mám ho neskutočne rada. Za jeho charakterové vlastnosti. Do dnešných dní ma nesklamal. Ani vtedy nie, keď bol vo vysokej politike, a keď mu množstvo občanov, lebo ho osobne nepoznalo, nevedelo prísť na meno. Dokonca na ulici niekoľkokrát sa chovalo, nieže nepríjemne, ale hulvátsky. Vždy ma to bolelo, keď som sa to dozvedela.
Zúčastnila som sa na Sviečkovej manifestácii. Videla som všetko na vlastné oči a zažila na vlastnej koži, čo sa na Hviezdoslavovom námestí predvádzalo a odohrávalo. Vinníkov i nevinných... Videla som tie davy zhromaždených občanov, ktorí sa prestali báť tých, čo im sľubovali istoty socializmu a nedali im okrem sklamania, rozčarovania a neslobody - nič. Možno darovalo iba tým, ktorí bez rozmýšľania a v snahe o blahobyt prisluhovali režimu, ktorý nemal zdravé ani čisté korene.
V tej skrumáži človiečikov s ružencami a sviečkami v rukách som stála rozochvená a myslela na slobodu ducha i tela... Strašne som po nej túžila. Mne sa jej nedostávalo, ako by som si priala... Hoci duševnú slobodu som si bránila. Napriek všetkému a každému, kto by mi ju chcel narušiť. Ale narušovali mi ju: nemohla som sa slobodne vyjadrovať, písať, publikovať, slobodne žiť a konať.
Ferkovi Mikloškovi patrí veľké poďakovanie v týchto jubilejných dňoch - 25 rokov - od Sviečkovej manifestácie za to, že zorganizoval protest proti neslobode, demonštráciu za ľudské i občianske práva.
Tomuto čistému, neohrozenému bojovníkovi treba poďakovať z celého srdca za moje i cudzie deti, tínedžerov, študentov, ktorým ukazoval rovnú cestu. Nie príjemnú, ale hrboľatú, čestnú, akou išiel vždy aj on sám.
Ferkovi ďakujem za minulosť, prítomnosť a aj budúcnosť. On svoje zásady, ideály nemení, nezahadzuje pri každej zmene, poryve vetra. Želám mu všetko dobré, veľa zdravia!... Patrí mu veľká vďaka!
Mrzí ma, že sa nestal prezidentom. Táto krajina by potrebovala takýto typ človeka v tejto funkcii. Pre čistotu charakteru, pre zastávanie sa Pravdy, Spravodlivosti. Ľudia niekedy neodpustia ani malé chyby osobnostiam, ktoré by mali zastávať post najvyšší, a ktorí by tak konali noblesne a svedomite.
