Dnes byť verným – znamená byť zbabelým?... Kde sa v nás berie takéto nehorázne prekrútenie vnútorných hodnôt?... Vždy sa vernosť vysoko vážila. Byť verný sebe i iným – bolo niečo vzácne, kvôli čomu sme si seba i iných vážili. Dnes? Za čo a prečo si vážime seba a tých vedľa seba?...
Keď som bola nedávno v kostolíku, sedela som dosť vzadu. Chtiac-nechtiac som mala pred sebou výhľad na všetkých predo mnou, aj na to, čo sa v chráme dialo. Všimla som si, ako mladí muži s láskou držali svoje deti, kojencov v náručí, alebo nežne si prituľovali šintrov, čo sa im pri kolenách obšmietali a laškovali, vyvádzali, nahlas sa smiali, či falošne vyspevovali. Bol to príjemný pohľad. Mužnosť kontrastovala so slabosťou dieťaťa a pozorovateľ si uvedomil bezbrannosť drobca a potrebu jeho ochrany otcom. Chránenie tých, čo vedľa spokojne tvrdili neplechu...
Pri pohľade na mužov, v ktorých len tak práskala energia, predpokladala som v nich úmysel byť dobrým i verným otcom, manželom. Veď odvahou byť takýmto manželom a rodičom je šľachetnosťou, gavalierstvom opravdivého muža, ktorý žije aj v dvadsiatom prvom storočí. Čestnosť, vernosť vo svojich činoch, dodržiavanie vnútorných cenných hodnôt bude vždy nádherné, aj keď sa to rôzne celebrity, či rôzni, vyprázdnení duchovne človiečikovia tejto búrlivej rozháranej doby, snažia znevážiť, či sa tomu dobre nahlas zasmiať... Každý „macho“ si vie veľmi dobre ospravedlniť svoje zakopnutia, svoj egoizmus, svoj narcizmus, svoju nechuť niečo si sebe odmietnuť... Dodržanie vernosti a byť zásadový vo svojom počínaní je nad jeho ľudské sily... Preto sa snaží rozdávať svoje ľahtikárske návody na život po celom okolí. A tí, čo im imponuje ľahšie prešmykovanie sa životom, či nemajú žiaden pocit hanby v sebe, lebo si ho po celý život v sebe nebudovali, nieto ešte pestovali, veľmi spokojne prijímajú za svoje, tieto nenáročné pravidlá správania sa. A potom tak vyzeráme... Spoločnosť, manželstvá, rodiny, nastupujúca generácia...
Kto chce vidieť krásnych mužov, ktorým je vernosť, stálosť, rytierskosť nadovšetko, nech vstúpi do chrámov – nájde ich tam. Tých, ktorí zostali verní duši, srdcu, rozumu. Byť verným ochrancom a záchrancom, uskutočňovateľom trvalých, pravých hodnôt – je noblesou v dnešnom rozbúrenom, cynickom svete... Oni nie sú padavky, žiadni fundamentalisti, ani fanatici, ako by ich niekto rád pomenoval. Sú to riadni chlapi na pohľadanie!...
Verím, že vernosť, napriek všetkému, sa zachováva u každého správneho chlapa, ktorý vie - čo je zodpovednosť, svedomie, láska... Koniec-koncov, stačí sa opýtať manželov, čo si najviac vážia vo svojich zväzkoch. Mnohí odpovedia: vernosť, spoľahlivosť partnera, môcť druhému dôverovať a stálosť vzájomnej lásky!
Vernosť je dielom charakteru – nerastie na lúke
ani nepadá z neba. /John Erskine/
Zrady a nevery pochádzajú väčšinou zo slabosti,
nie zo zámeru. /Francois de la Rochefoucauld/
