Žeriavnik

Niekoľko dní zvažujem či napísať týchto niekoľko riadkov. Pripadám si, akoby som bola v hlbokom socializme a začínam písať ódu na robotníkov, súdruhov. Ale potom som si povedala, prečo nie?... Veď práca, ušľachtilá, svedomitá je super. Bolo by si ju treba vážiť, ceniť, písať o nej a dávať za vzor človeka, ktorý poctivo pracuje, vlastne drie, aby zarobil na chlieb pre rodinu, aby jej aj zvýšil, ak môže, ekonomickú úroveň. Veď práci - česť? Nie?... Aj za tvrdého kapitalizmu. Konečne: treba si začať vážiť človeka, ktorý svoju prácu svedomite a dobre vykonáva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Dnes je to občas - ako? Koľkí vieme a boli sme svedkami dokončenia práce akože „odborníka“, ktorý nám zbabral, nedokonale i na hnev dokončil robotu, nehanebne si za ňu vypýtal odmenu a spokojne odišiel. Šlendriánov je ako maku. Bohužiaľ. Už akoby nebolo hodnotou, cťou pre človeka, aby si odviedol kus zodpovednej a vynikajúcej práce, aby sa za ňu nemusel hanbiť, a aby ten, pre ktorého ju vykonával bol spokojný a s radosťou mu dal do rúk spravodlivú odmenu. Zadávateľ roboty podáva mu do rúk plácu, ktorú si ani nezaslúži. Ale dá mu ju, lebo sa to tak dnes nosí. Ešte babrák povie: „Čo ešte vôbec chcete za tak málo peňazí?!“ Poznala som takých.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každé ráno pozerám, vyzerám z okna. Popri našom dome vyrastá sťaby z lega nový domisko s garážami. Každé ráno sa po stavenisku rozliezajú malí ľudkovia, trpaslíci s prilbami na hlavách, s pomarančovými vestami na tele. Hmýria sa, hýbu sa, skláňajú sa, tískajú všakovaké železiská, zdvíhajú čosi zo zeme, niečo vkladajú, nejaké železné tyče, prúty do ešte mäkkého betónu či neznámej, tajomnej masy.

Nad ich hlavami sa preháňa ťažký náklad panelu a bohvie čoho ešte, ktorý rozkýva a dáva na miesto kam patrí žeriavnik vo velikánskej výške. Sledujem ho ako vylieza na vysokánsku ozrutu do malej kabínky na samom vrchole. Sedí v nej dlhé hodiny, či páli slnko, či duje vietor, či leje. Sedí a riadi opachu kolosu. Bezpečne sa pohráva s obrovským bremenom, ktoré sa kmitá nad robotnými stavbármi. Maká sa na stavenisku-pracovisku.

SkryťVypnúť reklamu

Denne s neobyčajným záujmom a uznaním pozorujem kumštársku prácu žeriavnika. Myslím na neho, ako drie len sa tak práši od rána do mrku. Vidím ho vo výšave a žasnem nad ním, nad jeho odvahou. Jeho kúzelnícku robotu, odhodlanie neublížiť tým pod ním, čo sú akoby v jeho moci. Keby on zlyhal, zle by bolo.

Tomuto žeriavnikovi by som s radosťou nasypala do dlane peknú hŕbku peňazí: musí si riadne, zodpovedne vymakať svoju plácu. A nezávidím mu. Obdivujem ho. A teraz sa smejte, že píšem riadky ako za socializmu.

Dnes sa už stavia inak ako kedysi. Väčšinu práce na stavbe robia stroje a žeriavnik. Stavia sa ako z „lega“...

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu