Propaganda Smeru mala za účel vzbudiť prapodivné sentimenty. Nacionálny katolicizmus medzivojnového obdobia sa miešal s komunistickou rétoriku agresívneho sociálne zmieru. Tento hybrid je tak desivý ako krížiť Hitlera so Stalinom. Škoda, že ho posvätil kardinál Korec. Snáď aj to je len ukážka toho, čím všetkým si naši dedovia prešli a ako odlišne my vnímame samých seba.
Touto voľbou značná časť spoločnosti odmietla konštruovanie štátnej identity na podklade sentimentálnych hybridov. To je skvelá správa. Niekedy potrebujeme sa odosobniť od histórie. Čakať kým v nás dozrie, aby sme mohli ju symbolicky užívať s nadhľadom.
Druhým zvláštnym výsledkom volieb je porazenie Roberta Fica, ktorý je synonymom pre finančné skupiny... hoci predpokladám, že tie túžili azda najviac po tom, aby Robert Fico ostal premiérom. Tak sa stalo, že synonymum pre finančné skupiny bolo porazené jedným jediným človekom. A to, že Andrej Kiska je „za vodou“ všetci vieme.
Divná situácia. Dvaja finanční velikáni sa stretli a vyhral ten, čo poskytol jasnejšiu víziu. Pokiaľ ste volili proti Ficovi, dovoľte mi to preformulovať: .. a prehral ten, čo poskytol temnejšiu víziu pre Slovensko. Ešte dnes chcem byť optimista a prichádzam k trošku zjednodušenému záveru.
Slovensko je tak malá krajina, že demokratické voľby vedia podlomiť moc reprezentanta jednej finančnej skupiny. V koho prospech a na ako dlho.. uvidíme...
(Ospravedlňujem sa za chyby, hektické dni)
