Pútnik

Tuhou hmlou predieral sa k lúčom,

aby aj on zažil ich láskanie.

Chodil, blúdil, boril sa s kľúčom,

ak nájde bránu hmly, tak pri nej zastane.

Odomkol bránu a smeruje k svetlu,

kde je krajina po akej vždy túžil.

Čosi chcel povedať tomuto svetu,

i keď vedel, že mu len slúžil.

Po dotykoch slnečného jasu,

lúče spálili mu tvár.

Musel sa vrátiť krajinou času

Do ticha temnôt, hmly a svár.