Rodinné väzby a vzťahy v tradičnej rómskej rodine sú pre príslušníkamajority zahalené rúškom tajomstva. Ako to v takej klasickej rómskejrodine vlastne vyzerá?
- Pre Rómov má rodina veľký význam. Predstavuje základnú sociálnujednotku, v ktorej sa zabezpečuje výchova a ochrana jedinca a,samozrejme, reprodukcia. Rómsku rodinu nemožno chápať ako istý početjedincov, ale vždy ako celok, ktorý voči svojmu okoliu vystupujejednotne. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne, vzťahy medzi jedincamisú vzťahy medzi rodinnými zväzmi, jedinec koná vždy v mene rodiny.Chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny. Dobrevychované dieťa žije vo veľkej úcte k svojim rodičom, starým rodičom astarším členom rodiny až po sobáš.
A čo potom?
- Po sobáši, ak sa vydá dievča do rodiny chlapca, prijíma tradícienovej rodiny, ktorá ju akceptovala. Inak je to s chlapcom, ktorý saprižení do novej rodiny. On dodržiava zvyky svojej rodiny a málokedy saprispôsobuje zvykom novej rodiny. Ak náhodou nová rodina ublíži jehorodine, je ochotný opustiť rodinu a vracia sa k svojej rodine, krodičom.
Je postavenie otca a matky v rómskej rodine zodpovedajúce tomu, ako ho poznáme z prostredia majority?
- Hlavou rómskej rodiny je otec. Starosť o zabezpečenie jedla prerodinu má matka, ktorej Rómovia prejavujú veľkú úctu. Veľkú vážnosť aúctu má aj stará mama a starý otec, ktorých si v tradičnej rómskejrodine veľmi vážia a na slovo ich poslúchajú. Svojim prvorodeným deťomvenujú Rómovia veľkú pozornosť a starostlivosť. Manželský zväzok,„úradne“ potvrdený, Rómovia poväčšine neuznávajú. Ale ak žije chlapec sdievčaťom intímnym životom a chlapec má vážny záujem o dievča, taký pársi dáva sľub vernosti (zasnubujú sa). V takomto partnerskom zväzkučasto žijú od 16. roku života. Veľkú rolu pri výbere budúcej nevesty mámatka syna. Ak sa matke nevesta nepáči, je budúcnosť mladého páruohrozená tým, že chlapec je zrazu vo svojej láske neistý. Snaží sa, abysa jeho milá čo najviac zapáčila jeho matke a rozpráva jej o tom, čo sajeho matke páči, čo rada robí, len aby jeho matka zmenila názor. Akmatka zmení názor na nevestu a synovi ju odobrí, je chlapec spokojný anesmierne šťastný.
Môžete uviesť aj nejaký príklad?
- Poznám veľa príkladov, keď si napríklad mladý rómsky chlapec vybraldievča z iného rodu, kde problémom bolo používanie materinského jazyka.Chlapec rozprával doma aj maďarsky a dievčina len slovensky. Matka synaešte nepoznala dievča a rozhodla, že nesúhlasí s jeho voľbou, pretožesa s dievčaťom nebude môcť rozprávať, lebo ona rozpráva len maďarsky.Tento zväzok neodsúhlasila a mladý pár sa rozišiel. Fixácia na názormatky je zo strany rómskych synov v tradičných rómskych rodinách veľmiveľká.
Nezmenilo sa na tom nič ani v súčasnosti?
- Dnes sú už mladí trošku pokrokovejší, prekonali niektoré tradície,ale aj dnes čakajú synovia na súhlas matky, odobrenie či je dievčapekné, dobré, vhodné pre jej syna. Ak je odozva pozitívna, syn je veľmišťastný.
Konštatovanie, že rodina má v živote Rómov veľký význam, je všeobecne známe. Dá sa nejako vysvetliť, čo to znamená v praxi?
- Rómska rodina zabezpečuje svoje obnovovanie, výchovu detí a najmäochranu jednotlivca. Pre Rómov má veľký význam rodinný pôvod po otcovi,po matke. Ak sa stretnú neznámi Rómovia, tak sa predstavujú: Somsynom/dcérou... Mojím ujom/tetou je... Pritom sa uvádzajú najznámejšíalebo najstarší členovia príbuzenstva, napríklad: Volám sa síce JozefHorváth, ale som synom kováča Horvátha alebo muzikanta Horvátha zhorného konca dediny. Rómska rodina je však odlišná aj svojou veľkosťoua zaužívanými zvykmi.
Čo pod tým treba rozumieť?
- Rómska rodina znamená široké spoločenstvo dvoch až troch generácií.Rodina sa vyznačuje mnohopočetnosťou. Do takejto veľkorodiny patria ajpríbuzní žien, ktoré si zobrali za manžela muža inej rodiny, alebo súto priženení muži. V prostredí rómskej veľkorodiny sa jej členoviaoslovujú: brat /sestra, švagor/ švagriná, bratranec, sesternica, hocitakýto príbuzenský vzťah medzi nimi ani nie je.
Ako sa to prejavuje napríklad v každodennom živote?
- Pre Rómov je napríklad charakteristické, že sa veľmi často navštevujúaj neohlásene, pricestujú z jedného mesta do druhého na návštevu krodine, hoci je to vzdialená rodina, ale je lepšie situovaná. Rómovianemajú problém vycestovať za rodinou aj mimo krajiny a zdržujú sa utejto rodiny dlhší časový úsek. Rodina, ktorú navštívia, ich nevyhodí aposkytne im všetko ako rodine - nocľah, jedlo. U Nerómov tento fenoménmôže vyvolávať pocit strachu, že sa do ich okolia nasťahovali novíRómovia tým, že nepoznajú rodinné väzby, zvyky Rómov, šíri sa negatívnystereotyp o okupácii Rómov v danej lokalite.
V tradičných rómskych rodinách najmä v uzavretých komunitách platí,že Rómovia pri vstupe do inej domácnosti neklopú. Platí to aj vsúčasnosti mimo segregovaných komunít?
- Napríklad ja bývam v Petržalke v Bratislave a nad mojím bytom bývajúdve početné rómske rodiny, ktoré donedávna ani nemali dvere aprechádzali z bytu do bytu ako domov, hoci to nebol ich byt. Pocit, žemajetok mojej rodiny je aj mojím majetkom, doposiaľ platí aj vrodinách, ktoré nemusia byť sociálne odkázané. Tak si napríkladpožičiavajú šatstvo, ale aj peniaze, ktoré však väčšinou nevrátiapôvodnému majiteľovi. Široká rozvetvená rodina v rámci rodiny poskytujevedomosti, zručnosti, ktoré potom starší člen prenáša na mladšíchčlenov rodiny.
Sú tradičné rómske rodiny súdržné?
- Sociálna solidarita spája všetkých členov rodiny, starí mládenci astaré dievky zostávajú žiť so svojimi rodičmi. Siroty a starší, choríľudia sú opatrovaní s veľkou láskou a úctou, málokedy je takýto Rómumiestnený v domovoch dôchodcov. Chorý človek nikdy nezostáva sám. Keďje hospitalizovaný, zostávajú členovia rodiny alebo aspoň manželka, akide o manžela, spolu s chorým v nemocnici aj cez noc. Členovia rodinymu prinášajú domácu stravu a sú každú možnú voľnú chvíľku s ním.Jedinec z tradičnej rómskej rodiny nezostáva sám, ani doma, ani vnemocnici, ani na smrteľnej posteli. Uvediem dva príklady zo života.Jeden sa priamo dotýka mojej rodiny. Ochorel nám nečakane môj zlatýotec. Jeho zdravotný stav bol taký vážny, že musel byť hospitalizovaný.Odo dňa choroby na lôžku v nemocnici až po návrat domov sme boli spolus ním celá naša rodina. Doslova sme sa k otcovi do nemocnicepresťahovali celá rodina. Vedenie nemocnice nám to povolilo. Moja mamabola s ním po celý čas choroby a my, deti, sme sa striedali pri jeholôžku cez noc a počas dňa po celý čas jeho hospitalizácie. Pocit, ženám na blízkom človeku záleží a že musí chcieť pre nás, pre rodinu,žiť, bol taký silný, že môj otec je dnes v domácom liečení. Dodnes námvraví, že keby ho napríklad mal umývať cudzí človek v nemocnici, zomrelby. Pocit, že sme rodina, ktorá je pri svojich blízkych v dňochkrásnych aj ťažkých, je veľkým darom, ktorého filozofiu a opodstatnenienám od útleho veku vštepovali naši rodičia a ktorý sa snažíme aj myvštepovať našim deťom.
Predpokladám, že takéto vnímanie rodiny môže byť príčinou mnohých nedorozumení medzi Rómami a Nerómami.
- Ďalším príkladom je príklad z jednej osady. Raz sa vehementnesťažoval jeden riaditeľ nemenovanej školy z východného Slovenska, že doškoly neprišli štyria žiaci a nie sú chorí, to má zistené. Nezistil sivšak to, že na smrteľnej posteli bola stará mama týchto žiakov, priktorej bola celá rodina až do jej skonu. V tradičných rómskych rodináchchorých členov z rodiny berú z nemocnice a sú pri chorom až do jehokonca. Chorý blízky človek neodchádza z tohto sveta sám. Toto jepoznanie, tradícia, o ktorej by mal vedieť aj učiteľ a mal by horešpektovať za istých podmienok. Podobné je to aj s vartovaním posmrti. Mŕtveho vartuje celá rodina aj malé deti niekoľko dní. Rodinaurčuje normy a pravidlá správania, kontroluje ich dodržiavanie a trestáporušovanie. Komunitný spôsob života stiera hranice medzi súkromným averejným životom.
Platí v rómskej rodine aj dnes deľba práce? Do akej miery práve ona ovplyvňuje súčasný stav rómskej komunity?
- V rómskej rodine je doposiaľ zreteľná deľba práce a úloh v rámcirodiny, ale funkcia ženy a muža sa v rodine dopĺňajú. Každý člen vrodine má svoje miesto. Muž je hlavou rodiny a je nositeľom prestížerodiny. Žena je zodpovedná za chod domácnosti. Žena vybavujeadministratívne záležitosti na sociálnych úradoch. Jej hlavné poslanievšak spočíva vo výchove, v ktorej sa zameriava najmä na výchovunajstarších detí. Matka ich učí hlavne tomu, aby sa starali o mladšíchsúrodencov. V tradičnej rómskej rodine chlapca nepriúčajú ženskejpráci. Chlapec nevie variť, prať, žehliť, upratovať. Na to bude maťženu, aby to vykonávala. Príklad zo života: Ochorela jedna moja dobráznáma a musela ísť do nemocnice. Doma mala 4-ročnú dcérku a mužavychovávaného podľa starých tradícií, ktorý mi zavolal a povedal, že onnevie dcérke urobiť nič jesť, čo má robiť, keď jeho mama býva ďaleko...Tak som sa vybrala do rodiny a navarila na dva dni, kým neprišla jehomama. On však nevedel, ani kde má manželka zemiaky, cibuľu, múku, kdeje žehlička... Tradičná funkcia muža ako živiteľa rodiny je vniektorých tradičných rómskych rodinách dominantná až dodnes.
Ako reaguje rómska rodina, keď sa vyskytnú problémy?
- Voči okoliu rodina vystupuje jednotne, konflikty prežíva kolektívne.Ak niekto z rodiny urobí chybu, je to chyba celej rodiny. Negatívnehodnotenie jednotlivca vonkajškom sa vníma ako negatívne hodnoteniecelej rodiny. Počin hodný úcty posilňuje a upevňuje prestíž rodiny.Najväčším trestom pre rodinu je zavrhnutie jej člena, jeho vylúčenie zospoločnosti rodu. Zaujímavým javom v tejto komunite je to, že nie jedôležité, ak jednotlivca chváli okolie, to môže mať pre neho skôrnegatívne následky.
Rómska rodina si zakladala v minulosti na početnosti detí. Čím viac detí rodina mala, tým bola váženejšia. Platí to aj dnes?
- Rómske rodiny sa aj dnes tešia deťom, ktoré znamenajú pre tútoskupinu obyvateľstva šťastie, ale aj silu rodu, a zároveň je ichhlavnou úlohou postarať sa o rodičov, keď zostarnú. Mnohopočetné rómskerodiny vychovávajú deti vždy kolektívne. Dieťa žije v rodine s troma aviacerými generáciami dospelých. Svet dieťaťa splýva so svetomdospelých. Tak sa dieťa veľmi skoro stáva samostatným jedincom vrodine, schopným konať na vlastnú päsť. Najbližšie okolie povzbudzujedieťa vykonávať rôznu činnosť (ktorá je bližšia dospelým - praniebielizne, varenie...). V rómskych rodinách deti málokedy trestajú. Detisú kontrolované v skupinách. Rodičia sa vo výchove venujú prvým deťom,tie sa potom starajú o výchovu svojich mladších súrodencov. Chlapec priprácach v domácnosti vždy pracuje s otcom, dievča vždy s matkou.
Rómske deti sú veľmi fixované na svojich rodičov, čo spôsobuje, žesa v rómskych komunitách ťažko presadzujú nové veci, nové prístupy kživotu a svetu.
- Rómske deti, žijúce v osadách, ale aj v tradičných rómskych rodinách,sú naozaj veľmi fixované na svojich rodičov a veľmi nerady od rodičovodchádzajú mimo bydliska. Tak sa stáva, že v osadách ľudí neubúda, aleskôr pribúda, pretože sa chlapci ženia a privádzajú nevesty do svojhorodného domu, a tak sa rodina opäť rozrastá. Máloktoré dieťa z osady sizvykne napr. na internátny spôsob života. Tak je to aj v tradičnýchrómskych rodinách, kde pri ženbe syna do novej rodiny prichádza sosynom aj jeho matka, ak je sama, a jej deti. Fixácia najstarších synovna matky je veľká a ostáva v nich po celý život. Rómovia nevedia žiťosamotene. Kým v majoritnej spoločnosti sa mladí tešia, že saosamostatnia, tradične vychovávaný rómsky pár žije so svojou rodinou.
Takže ako vyzerá súkromie mladých ľudí?
- Im stačí na súkromie vlastná spálňa. Uvediem príklad: Oženil sa mladýmaďarský Róm. Našiel si dievča mimo svojho bydliska. Neváhal predať byta odsťahovať sa niekoľko sto kilometrov aj so svojou mamou a sestrou domesta, kde bývala jeho nastávajúca. Pri mojej otázke, či sa nebojíodtrhnúť svoju sestru a mamu od jej rodiny, odpovedal, že jeho rodinaje aj rodina jeho ženy. On predsa nemôže nechať svoju mamu bez ochrany,keď on už nebude spolu s nimi bývať. Jeho najbližšou rodinou je terazjeho žena, jeho matka, sestra a svokra, o nich sa musí starať a dať imvšetko ako hlava rodiny.
Aj dnes badáte istú poslušnosť detí voči rodičom pri výbere partnera?
- Často sa stáva, že za už skoro dospelé deti rozhodujú rodičia.Napríklad chlapcovi vyberú ženu, a ani ju nemusí mať rád. Ale on vzmysle rodových tradícií sa naučí mať ju rád. Podobne je to sdievčaťom, ktoré po 15. roku, keď skončí základnú školu, je určenéchlapcovi z rodu. V mnohých prípadoch je to chlapec zo vzdialenejrodiny. Dievčatá sa tešia z tejto roly ženy - matky. Sú takvychovávané. Byť ženou je ich povolaním. Deti v tradičných rómskychrodinách sú vychovávané veľmi puritánsky. Napr. dospelý chlapec sa dopol pása vyzlečie len pred matkou, svojím dievčaťom a lekárom, tak jeto aj pri výchove dievčaťa. O intímnych otázkach v tradičných rómskychrodinách pred cudzími nikdy nehovoria, je to pre nich tabuizovanáoblasť, ktorú treba rešpektovať. Máloktoré dievča z uzavretých komunítmá ambíciu študovať. Žije tak ako jej mama a stará mama a ona je natento spôsob života pripravovaná od útleho veku a na rolu ženy a matkysa aj dnes teší.
Do akej miery sú rodinné väzby príčinou toho, že deti neodchádzajú študovať do škôl? Prečo je to tak?
- Malý počet detí z rómskych osád ide študovať. Hoci na základnej školebolo dieťa dobrým žiakom. Pýtate sa prečo. Pokúsim sa odpovedať tak,ako to vidím ja z pohľadu človeka, ktorý pozná trošku mentalitu Rómov.Rómovia sa veľmi boja o svoje deti. A aj puto medzi deťmi a rodičmi jeveľmi silné. Po skončení základnej školy tým, že by mali deti ísť doiného mesta, sa rodičia zľaknú a boja sa ho púšťať do neznámehoprostredia, v ktorom sa mu môže niečo stať, kde sa môže napríkladdievča pokaziť. Tak je pre rodičov prirodzené, že deti ostávajú doma.Bez vzdelania. A aj rodičia odpovedajú dievčatám: ty si dievča, ty savydaj, budeš mať muža, on sa o teba postará, a chlapcom: načo ti ješkola, veď pozri, koľko učených nemá prácu, kto by chcel Róma v robote.Rómovia školy nepotrebujú. A tak deti poslušne poslúchajú rodičov,ktorí žijú v starej dobe.
Stávajú sa prípady, že dieťa poruší tradíciu?
- Uvediem príklad, čo sa stalo, keď dievča porušilo tradíciu. Dievča,ktoré pochádza z jednej rómskej osady, chcelo študovať a ajdoštudovalo, ale je doteraz slobodné, chlapci z danej komunity múdruženu nechcú, a chlapci z majority zase nechcú Rómku. Toto dievčanepochopila vlastná rodina.Tým chcem uviesť môj poznatok, že rómsky jedinec vychovávaný tradičnýmspôsobom sa na rozdiel od nerómskeho naučil podriaďovať rozhodnutiukolektívu. A ak sa vzoprie tradíciám, musí každý deň dokazovať rodine,že chce žiť inak, normálnym životom majoritnej spoločnosti. Často jevšak svojou rodinou nepochopený a neakceptovaný.
Odkedy je rómske dievča považované za ženu?
- Nedospelé dievča v spoločnosti sa mohlo hrať s chlapcami. Nebolo muto zakazované. Ale len čo malo prvú menštruáciu, bez dozoru staršíchsúrodencov nemohlo chodiť nikam. Ženou sa stáva odo dňa, keď intímnezačne žiť s chlapcom. Od toho dňa je doslova ženou chlapca, ktorémudala svoju poctivosť. Dievča sa vyučilo byť ženou - gazdinou doma. Odútleho veku sa naučilo vykonávať činnosti, ktoré sú bežné skôr predospelé ženy (pranie, varenie žehlenie). Máloktoré dievča z osadyprežíva bezstarostné detstvo. Tieto dievčatá obdobie detstvapreskočili. Ak sa dievča vydalo do domu ženícha, svokra sa jej staladruhou matkou a muselo ju bezvýhradne poslúchať a vykonávať rozkazy,ktoré jej svokra uložila. Nemohlo sa vzoprieť svokre. Ak sa vzoprelo,druh alebo muž sa jej nezastal. Dobrá svokra priúčala nevestuzvyklostiam novej rodiny a zaúčala ju do tajov varenia v rodine, kde saprivydala, ale najmä tomu, aby varila tak, aby chutilo jej synovi.
Tehotná žena má vo všeobecnosti veľmi osobitné postavenie v rôznych kultúrach. Ako je to u Rómov?
- Žena, ktorej sa má narodiť dieťa, sa musí riadiť rôznymi príkazmi azákazmi. Nesmie sa pozerať na škaredých ľudí. Nesmie byť smutná, nesmiesa hnevať. Ale má aj isté privilégiá. Napríklad musí dostať jedlo, naktoré má chuť, okolo seba má neustálu spoločnosť.Kvôli zachovaniu rodu si Rómovia želajú ako prvé dieťa v rodinechlapca. Žena, ak zistí, že je tehotná, túto správu najprv oznámisvojmu partnerovi, manželovi. Keby to povedala najprv niekomu inému,muž by ju podozrieval, že mu bola neverná. Ak žena otehotnela, želá sidieťa, ktoré by sa podobalo na jej partnera, aby malo predovšetkýmčierne vlasy a bolo „biele“. Biele dieťa má podľa Rómov lepší, krajšíživot.
V praxi to teda vyzerá ako?
- Príklad zo života: Po pôrode žena oznámila svojmu mužovi radostnúsprávu, že sa narodil syn a je krásne biely. Aj pri bežných rozhovorochmedzi mladými Rómami, keď hovoria o členoch svojej rodiny, jekonverzácia takáto: mám sestru, je taká biela, len ja som z celejrodiny taký čierny. Je to stigma, ktorú Rómovia doteraz neprekonali.Budúca matka sa nemohla pozerať na škaredých ľudí, chorých ľudí, nahady, žaby, alebo iné zvieratá, ktoré vzbudzovali odpor. Pohlaviedieťaťa určovali členovia rodu podľa tvaru bruška. Ak bolo špicaté,domnievali sa, že sa narodí chlapec. Ak bolo bruško okrúhle, malo sanarodiť dievčatko. Novorodenca žena - matka ukáže najprv svojmu mužovi.Narodenie syna je prijímané veľkou oslavou. Gratulácie neprijíma žena,ale muž. V niektorých rodinách, kde sa rodia len dievčatá, žena mužaodprosuje, že sa jej narodilo opäť dievča.
Ako ochraňujú Rómovia svoje deti, kým nie sú pokrstené?
- Kým dieťa nebolo pokrstené, hrozilo mu nebezpečie, preto ho rodinachránila. Pod perinku člen rodiny kládol rôzne ostré predmety s hrotom.Cudzí dospelý sa nemohol pozerať na malé nepokrstené dieťa. Dieťatkupred krstom uväzovali na ručičky červenú stužku, ktorá ho chránila predzlými duchmi.
Deti sú v rómskej komunite veľkým bohatstvom. Čo sa deje v prípade, ak žena nemôže mať deti?
- Inak je to so ženou, ktorá nemôže mať deti, poväčšine neuzatváramanželstvo a stará sa o rodičov, vypomáha súrodencom, ktorí majúpočetnejšiu rodinu. Sama žena, ktorá je neplodná, sa charakterizuje akoneplnohodnotná osoba. Príklad z osady: Žena z osady, ktorá mala takýtoproblém, mi povedala, že nemôže žiadať od svojho chlapca, aby s ňoužil, lebo sa cíti ako chlap a nie ako žena, ktorej prvoradou úlohou jeporodiť mužovi dieťa. Preto s ním neuzavrie manželstvo.
Hovorili sme už o tom, že v rómskej rodine vládne prísna deľbapráce. Povedali ste, že ako prvé dieťa chce mať každý chlapca. Prečo?
- Ak sa v rómskej rodine narodí syn, znamená to pre rodinu silu a mocrodu. Syn je tým členom rodiny, ktorý zastupuje otca navonok, jerešpektovaný sestrami, hoci sú aj staršie, brat je ten, ktoréhoposlúchajú. V rodinách sa dedí profesia otcov najmä v muzikantskýchrodinách alebo v rodinách, kde sa otec venoval remeslu, napr. akokováč, murár.
Pokúsme sa teda zrekapitulovať postavenie dievčaťa a ženy v tradičnej rómskej rodine:
- Tak ako som v úvode povedala, osobitné postavenie v rómskej rodine mážena - matka, ktorá privádza na svet deti. V tom ju nik z rodiny nemôžezastúpiť, a preto je jej miesto v rómskej spoločnosti dôležité anezastupiteľné. Ak by sme sa chceli zaoberať postavením členov rodiny vrómskej komunite z rodového hľadiska, zistili by sme na základevýskumov, ktoré sa realizovali v daných komunitách, že dieťa - dievčamá vlastnú úlohu v rómskej societe, ktorá súvisí s jej reprodukčnoučinnosťou v societe a úlohou opatrovateľky. Dievčatá od útleho vekupreberajú v tejto societe vo vzťahu k starostlivosti o maloletýchsúrodencov úlohu matky - opatrovateľky. Tým sa vlastne už sedemročnédievča pripravuje na rolu ženy - matky. Máloktoré dievča v tejtokomunite prežíva bezstarostné detstvo, ono prechádza z obdobia detstvado obdobia dospelosti skokom. Tak už osemročné dievčatá varia, starajúsa o niekoľko mladších súrodencov...
Žena v uzavretej komunite v osade je aj hybnou silou v rodine, i keďnavonok muž je hlavou rodiny, žena je doslova tým krkom, ktorý držíhlavu rodiny nad zemou. Ona rozhoduje o financiách, o výbere manželapre svoju dcéru, manželky pre syna, o vzdelávaní svojich detí. Vrómskej rodine je žena veľmi vážená. Ak však nemôže mať deti, jeneplodná, je v tejto societe na poslednom rebríčku spoločenskéhohodnotenia. Aj ona sama sa hodnotí ako menejcenná a doslova vraví, ženemôže od svojho muža žiadať, aby s ňou napr. spával, veď on by spal schlapom a nie so ženou, a to ona nechce.
Nedospelé dievča v tejto komunite mohlo chodiť, kde chcelo, mohlo sahrať s chlapcami, chodiť s matkou na návštevy k príbuzným. Ale akdozrelo, mám na mysli, ak malo prvú menštruáciu, nesmelo ísť nikamsamo. Všade ho sprevádzali súrodenci – chlapci, aj neplnoletí. Nazábavu chodilo len v sprievode staršieho brata.
Ak žena - Rómka nežije s manželom v harmonickom manželstve, muž jufyzicky napáda, nikde sa nesťažuje a berie danú situáciu ako normálnu,veď jej ublížil jej manžel, s ktorým má deti, a tak to asi v rodinnomživote podľa nej má byť.
Takže sa dá povedať, že v tradičnej rómskej rodine absentuje povedomie ženy ako rovnocennej partnerky v manželskom zväzku.
- Áno, rómska žena nevie, že má právo rozhodovať o tom, či má maťjedno, dve a viac detí. Vo viacerých prípadoch ani si nemôže vybraťpartnera, pretože jej ho vyberie rodina. V uvedenej societe vo vzťahu krodovej rovnosti je nedostatok právneho vedomia, čo má za následokposlušné trpenie aj násilia v rodine.
Mladé rómske ženy po skončení povinnej školskej dochádzky častonepokračujú v príprave na povolanie, rýchle vstupujú do partnerskýchvzťahov a v skorom, v nedospelom veku sa stávajú matkami. Vzhľadom nanízku odbornú a vzdelanostnú prípravu patria do početnej skupinynezamestnaných, s horšou pozíciou uplatnenia na trhu práce. Mnohokrátani nemajú záujem o zamestnanie, pretože sú nevzdelané, a pre nichstarostlivosť o rodinu je vlastne povolaním. Vo viacerých prípadochveľkú rolu zohrávajú tradície, keď manžel ani nedovolí, aby jeho ženaišla pracovať. On to považuje za vlastnú degradáciu jeho „mužstva“ svysvetlením, že on sám sa postará o vlastnú rodinu. Tak sú tieto ženyodkázané na príjem zo sociálnej siete a tým aj ich možnosť riešenia ichzamestnania je nestimulujúca.
Rómska žena nepozná, na čo má právo. Trpí, ak ju muž bije, ak jupodvádza. Pretože bola tak vychovávaná svojou matkou. Ak by sa ajrozhodla vzoprieť, nemá kam odísť, pretože celá rodina žije v osade.Majorita ju neprijme, pretože sa domnieva, že ak je žena dobitá, to jezvyk u Rómov, do ktorého sa nemožno starať.
Platí to, čo ste mi povedali, pre celú rómsku komunitu, alebo dnes už len pre jej časť?
- Medzi zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva SR patrí časťrómskych žien žijúcich najmä v uzavretých komunitách, v ktorýchprevládajú iné zvykové normy ako v majoritnej societe. Vo vzťahu ktejto skupine obyvateľov môžeme jednoznačne hovoriť, že ide o skupinuobyvateľov, ktorá je dlhodobo sociálne vylúčená zo spoločnosti. Rodovárovnosť v niektorých rómskych rodinách je v protiklade s kultúrnymi aetnickými zvykmi a stereotypmi. Postavenie rómskej ženy v rómskejrodine vzhľadom na ich tradície často vedie ku kumulácii dôvodovsociálnej inklúzie a viacnásobnej diskriminácii, napr. aj tým, že tátožena vychováva viac detí, nemá ukončené vzdelanie, je temer bezzdravotného uvedomenia, vystavená kultúrnym stereotypom v tejtosociete.
Obligátna otázka na záver: Ako sa dá daný stav riešiť?
- Na základe uvedených poznatkov ministerstvo spracovalo náplne prácekomunitným pracovníkom, ktorí o rómskej rodine získavajú širokýdiapazón vedomostí, aby títo pracovníci zohľadňovali i zvykové normy atradície, ktoré si Rómovia prenášajú z pokolenia na pokolenie.
Z pozície rezortu sme navrhli opatrenia, ktoré by mohli pomôcť tejtocieľovej skupine a je na rozhodnutí týchto žien, či pomoc budú ochotnéprijať, ale chce to čas a pochopenie tých druhých, nás všetkých.
Potrebujeme predovšetkým podporovať vzdelávanie rómskych dievčat a žienv otázkach uvedomovania si vlastných práv a povinností, zodpovednosti kvlastnému zdraviu, podporovať vzdelávanie rómskych asistentiek voblasti rodovej citlivosti, podporovať ženy v danej societe pripríprave projektov v oblasti riešenia problematiky rómskych žien adievčat na národnej úrovni. To všetko chce čas, ale najmä porozumeniezo strany majority, ktorá by mala týchto občanov brať ako rovnocennýchpartnerov so všetkou úctou aká im ako ľuďom prináleží, hoci ichtradície sú trošku iné.
Rozhovor je zverejnený so súhlasom zriaďovateľa webu. Ďakujem.
