Dávajme Rómom mená…

Rozpoviem to opäť na príklade zo života. Rodina mojich dobrých známych sa riadením osudu ocitla na Luniku IX. Z nerozvážnosti prišli o byt a iné východisko ako ísť bývať na Lunik IX nebolo. Keďže muž je zamestnaný, platili za bývanie aj za média. (Poznámka: za trojizbový byt bez kúrenia – kde si dokurovali elektrikou, ktorú platili osobitne, s vodou iba niekoľko hodín denne – samozrejme len studenou – platili ako za byt prvej kategórie okolo 7000 Sk). Spokojní samozrejme neboli. Mesto tam za primátorovania Schustera vysťahovalo všetkých neprispôsobivých a zo sídliska, koré malo akú-takú šancu byť hoci sídliskom chudobných, sa stalo geto. Pustiť deti na ulicu, kúpiť im bicykel či kolieskové korčule bolo priam nemožné. Strach bol pustiť ich aj do školy, lebo tých, ktorí mali nejaký zmysel života, bolo na sídlisku stále menej. Moji známi sa roky pokúšali odtiaľ dostať, ale márne. Dokonca keď Čarnogurský sťahoval “bielych” zo sídliska, tak nerómovia-neplatiči, lebo aj takí tu boli, mohli odísť bývať do mesta, (pričom ich dlhy za byty tu zostali!) ale Rómovia-platiči, lebo aj tých je t u dosť, tú šancu nedostali. Vtedy sa kruh geta uzavrel.
Priatelia a známi tejto rodiny vedeli o ich snahe, ale vedeli aj o tom, že je to asi ťažké. Kto už dnes vymení byt na Luniku IX? Pohár trpezlivosti pretiekol, keď táto rodina, ktorá neustále platila za všetko a nemala žiadne nedoplatky, dostala výmer o nedoplatku 25 000 korún na vodu. Začali chodiť po úradoch, lebo vedeli, že ak to nechajú tak, system z nich urobí neplatičov. Dožadovali sa kontroly. Ani oni nemajú záujem doplácať na neprispôsobivých. Bohužiaľ, kdekoľvek prišli a chceli hovoriť o nedoplatku, stačilo povedať čarovné slovíčko Lunik IX a hneď s nimi každý prestal diskutovať a začal na nich kričať.
Došlo to až tak ďaleko, že sa do vybavovania pustili nerómski kolegovia. A zažili, čomu nechceli veriť ani v najhorších snoch. Osočovanie týchto ľudí, odmietanie. Vždy do chvíle, keď sa ozvali oni – ako biela stráž za ich chrbtom. Najprv museli vysvetľovať, prečo sa do toho starajú, keď oni nie sú Cigáni, a potom dostali svoje tiež…
Dlhy sa podarilo vymazať, lebo oni reálne nexistovali (!), ale záujem priateľov pomôcť rodine neskončil. Teraz už išlo o veľa. Pokúsili sa im vybaviť byt mimo Lunika IX. Trvalo to dva roky!
Dnes rodina býva v horších podmienkach (priestorovo – majú ako rodina s tromi deťmi dvojizbový byt), ale nie sú na Luniku IX. Deti chodia do školy, obaja manželia sú zamestnaní.
Ale všetci vedia, že kedykoľvek sa objavia na ulici, ktokoľvek, akýkoľvek ožran a bezdomovec si na nich môže dovoliť zakričať, že sú špinaví Cigáni… Zaujíma niekoho, že oni takí nie sú? A ako to zistiť, keď hovoríme stále iba o NICH.
Kedysi som napísala taký článok o tom, že rasizmus a diskriminácia končia vo chvíli, keď pre nás prestávajú byť jednoliatou masou a začínajú byť ľuďmi, ktorí majú svoje vlastné mená. Keď ich vieme rozoznať v dave. Je to tak veľa na začiatok?