Na hranici virtuálneho a reálneho sveta

Tak, ako majorita nepozná životný štýl Rómov, tak Rómovia – hlavne tí z osád – sú na míle vzdialení dnešnému životu. Je potom naozaj ťažké očakávať, že budeme spolu komunikovať, ak hovoríme rôznymi jazykmi, ak používame inú jazykovú symboliku, ak máme iné hodnoty, inak budované vzťahy. Často potom sedíme dlhé hodiny a rozprávame sa o tom, čo viem vysvetliť na základe mojich osobných skúseností. Na druhej strane potom obyčajne býva údiv, smiech ale aj viacej pochopenia.
Hoci je písanie mojim povolaním (hoci dnes už nepíšem tak často novinové články, ale venujem sa skôr televíznej tvorbe a analýzam), dlho som odolávala myšlienke písať o svojich skúsenostiach na blogu. Hovorila som si, že nemám čas na diskusie s ľuďmi, ktorí a priori nechcú počuť nič iné ako to, o čom sú vnútorné presvedčení a vedie ich zloba len preto, že na tej druhej strane brehu stojí INAKOSŤ.
Prečo som sa teda nakoniec odhodlala vstúpiť do tejto rieky? Kvôli všetkým mojim priateľom z radov Rómov, ktorí sú super a úžasní ľudia, ktorí žijú svoj každodenný život, vedú veľké i malé boje vo vlastných komunitách, s vlastnými komunitami a ešte musia aj prijímať facky z druhej strany, ktorá im vnucuje zodpovednosť za všetkých. Ale oni za všetkých nie sú zodpovední. Sú zodpovední za seba, svoju rodinu, svoje deti. Tým ostatným môžu slúžiť ako vzor toho, čo sa dá urobiť, ak človek chce.
Tento blok má byť teda vyjadrením úcty všetkým tým, ktorí prekonali nepriazeň prostredia a žijú si svoj život medzi nami. Chcela by som, aby sme ich poznali, aby sme poznali aj tých ostatných a naučili sa rozlišovať tváre na druhej strane. Lebo rozdelenie sveta na náš a ich je v podstate len virtuálne. Reálne sme tu všetci spolu – vedľa seba. Znie to ako fráza, ale nie je. Vitajte teda vo svete, v ktorom sa stretávajú dve kultúry, dva životné štýly, dva pohľady na svet. Vitajte na hranici virtuálneho a reálneho sveta.