Zdá sa mi to naozaj obrovským darom od Boha, mať za priateľov takýchto skvelých ľudí, akých som spoznala v skautingu. Niektorých poznám od začiatku - teda už vyše dvanásť rokov, iných som spoznávala neskôr, ako postupne prichádzali. Aktívne som v skautingu prežila zvlášť svoje stredoškolské obdobie - teda obdobie, keď mladý človek trávi viac času so svojimi priateľmi než doma. Obdobie, keď sa človek formuje, keď si utvára svoj svetonázor, svoj postoj k sebe, k ľuďom, k svetu... Obdobie, keď hľadáme svoje miesto v spoločnosti, túžime milovať a byť milovaní, uznávaní a rešpektovaní. Toto všetko som v skautingu našla. Cez mnoho spoločných stretnutí, akcií a zážitkov som objavila kopec skvelých ľudí, ktorí sa stali mojimi ozajstnými priateľmi. Pomohli mi objaviť moje talenty, brali a berú ma takú, aká som. Podporujú ma a sú tu pre mňa, keď ich potrebujem. Sú to priatelia, ktorí ma ťahajú hore a pomáhajú mi rásť a rozvíjať sa. Majú svoje chyby a s mnohými sme si prežili aj menej príjemné chvíle, no to všetko patrí k našej ľudskej prirodzenosti. Najdôležitejšie je prijať sa so svojimi dobrými i zlými vlastnosťami a držať spolu v každej chvíli. A to som ja našla.
Boh mi dal však oveľa viac, dal mi skutočných priateľov nielen skrze skauting, ale aj počas môjho štúdia na vysokej škole, ale i na mnohých iných miestach, kde som bola. A teraz, keď už pracujem, spoznávam ďalších nových ľudí, ktorí mi dávajú veľmi veľmi veľa. A ja mnohokrát nestíham žasnúť nad krásou ľudského ducha.
To všetko, čo tu píšem, sú len slová... To, čo cítim vo svojom srdci, je oveľa hlbšie. Hodnota skutočného priateľstva sa nedá vyjadriť. Tak sa chcem iba jednoduchým "ďakujem" poďakovať vám všetkým, moji priatelia, že ste tu pre mňa, keď vás potrebujem. A hoci ste mnohí odo mňa už ďaleko, predsa ste v mojom srdci a navždy tam ostanete ;) Ďakujem Pánovi za to, že ste.
