Melánia Magdová
(Po)dušičkové zamyslenie
Dušičky - ideálny čas na zamyslenie sa nad životom... Mám iba jeden život. Ale dve možnosti. Aj tí druhí majú iba jeden život. A ja mám zase dve možnosti.
Som človek, ktorý sa snaží zmysluplne prežiť svoj život v súlade so svojou vierou. Zoznam autorových rubrík: Poďme sa zaľúbit..., Moje postrehy, Rôzne, Fotografie, Súkromné, Nezaradené
Dušičky - ideálny čas na zamyslenie sa nad životom... Mám iba jeden život. Ale dve možnosti. Aj tí druhí majú iba jeden život. A ja mám zase dve možnosti.
Nebolo to veľmi dávno, keď sa ma jedna známa opýtala: „Cítiš sa lepšie, keď ideš na spoveď a povieš tam svoje hriechy? Lebo ja nie, ja necítim žiadnu úľavu, a aj po spovedi sa naďalej trápim nad tým, čo som spravila, a ťaží ma to.“ Táto jej otázka mi dala príležitosť k tomu, aby som sa zamyslela nad tým, prečo u niektorých ľudí spoveď nemá žiaden účinok (teda aspoň to tvrdia). Tak som sa pokúsila zhrnúť aj kvôli sebe aj kvôli nej rôzne motívy a dôvody, pre ktoré ľudia pristupujú k sviatosti zmierenia.
Pravdepodobne nie :) Rovnako si mnohí povedia, že ani z dnešnej mládeže nebude nič dobré. Že to ale s ňou nie je až také beznádejné, sa mi podarilo presvedčiť na vlastnej koži. Stačilo trošku chcieť a na svete bol náš malý veľký úspech!
Už ste videli v prešovskom DJZ najnovší muzikál František z Assisi? Je to príbeh svätca, ktorý dokázal plávať proti prúdu, proti duchu doby, v ktorej žil...
Možno si to už dlho nepočul(a) alebo nechcel(a) počuť. A možno stále nechceš. To nevadí. Len som ti to chcela pripomenúť ;) Boh ťa miluje a chce, aby si bol šťastný, aby si bola šťastná!
Keďže bývam na východnom Slovensku, s Rómami som v takmer každodennom kontakte. Mala som možnosť spoznať niektorých z nich aj osobne. Hoci táto úvodná fotka je z inej akcie, chcela by som vás v mojom príspevku aspoň trochu oboznámiť s tým, ako bolo na tom tábore pre dievčatá z Lunika IX, na ktorom som sa zúčastnila a o ktorom už niečo napísal aj pán farár Jožko Červeň a pridal tam aj zopár fotiek. Takže čo sme tam vlastne porábali?
Že je to v dnešnom modernom hlučnom svete naozaj umenie, potvrdia určite mnohí z vás...
Ako sa máš? - opýta sa ma ktosi a ja si uvedomím, že ma niekto má rád. Že sa niekto zaujíma o to, ako sa mi darí, čo mám nové, čo prežívam, či sa teším alebo som z niečoho smutná. Ako sa máš? - tri slová, možno pre niekoho zdvorilostná fráza, pre iných ale prejav lásky a záujmu. Ako málo stačí na to, aby sme človeku dali pocítiť, že je pre nás dôležitý.
Uplynulý víkend som mala tú česť byť hosťom na ďalšej skautskej svadbe - tentokrát sa vydávala naša skautka za jedného skauta z iného mesta. Odkedy bol obnovený skauting v našom mestečku v roku 1995, bola to už - ak sa nemýlim - štvrtá takáto svadba v našom skautskom zbore. Pri takýchto príležitostiach sa vždy znova stretávame - my skauti, hoci mnohí z nás sú rozlezení po svete. Je to neuveriteľný pocit, byť z času načas opäť pokope a pocítiť silu skutočného priateľstva.
Takýto nápis si môžete všimnúť na fotografii, ktorú som spravila pred dvoma rokmi, keď som bola na výmenný študijný pobyt v nemeckom Eichstätte. Bola som práve na omši, ktorá sa konala na námestí, a predo mnou sedel tento chalan - na pohľad nezávislák so svojím vlastným štýlom. Asi preto som si ho aj všimla. Ktovie, či nápis na jeho tričku bol o ňom... No asi takto sa cíti mnoho ľudí. Často hľadáme, kto by nám pomohol, no nenachádzame. Ostávame osamelí v dave ľudí.
Milujte ľudí takých, akí sú. Čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte. Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb. Takéto slová si môžete prečítať pri vstupe do Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach. Spravili sme si s priateľmi taký menší výlet na toto mediálne známe miesto.