V očiach ľudí bol bláznom, ktorý sa vzdal svetských pôžitkov a z ktorého sa všetci vysmievali, keď už nechcel žiť svoj život márnivo a v službe telu, ale v chudobe a prostote. František hľadal skutočné hodnoty, hľadal spásu svojej duše, a tak celý svoj život zasvätil Bohu. Nebolo jednoduché odolať tlaku z okolia, ktoré ho nechápalo. No František to dokázal. Dokázal ostať verný. Mal svoj cieľ a za ním aj vytrvalo šiel.
Aj dnes žijú takíto Františkovia, ktorí sú v očiach sveta bláznami, pretože si nechcú len jednoducho užívať v zmysle "veď žiješ len raz, tak si poriadne uži". Ľudia, ktorí aj v dnešnej spoločnosti, v ktorej sa mnohokrát človek skrýva za ostatných a je len jedným z mnohých a prispôsobuje sa svojmu okoliu, dokážu ostať sami sebou a ísť za tým, čomu veria. Ak si dobre všímame, čo sa okolo nás deje, tak môžeme vidieť, že dnes už nie je hanbou byť vulgárny, opíjať sa, klamať a podvádzať, byť neverný... Dnes aby sa človek hanbil, keď chce ostať slušný a poctivý. Pre mnohých asi takí ľudia nie sú normálni a naivne si myslia, že so svojou dobrotou v dnešnom svete obstoja. Všetko naruby... Spoločnosť ponúka ľuďom svoje vlastné "hodnoty" a ľudia ich prijímajú s pokojným vedomím, že taký je dnešný svet, tak prečo by som mal byť iný? Našťastie sú aj takí, ktorí tieto "hodnoty" neprijímajú, ale majú svoje vlastné, majú svoje ideály, ktorých sa pevne držia aj napriek neporozumeniu a výsmechu zo strany druhých. Kiež by sme sa stali ľuďmi podobnými svätému Františkovi. Kiež by sme si uvedomili, čo je v živote skutočne dôležité. Že to, čo nám svet ponúka, nemá byť naším cieľom - ako sa aj vraví, že "nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili". To, čo máme k dispozícii, je len prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Hľadajme ten cieľ a ak ho nájdeme, choďme za ním za každú cenu... Tak ako svätý František.
