Jarná dilema leta

Slnečné lúče budú o chvíľu trochu milšie kresliť pehy na tvojich lícach. Krátka sukňa, sandálky, a spotení cestujúci v električke. Protipól teplého rána, šteklivých mušiek a rozváňajúcich muškátov na susednom okne. Poetický úvod strieda prozaickejšia otázka. Čo s týmto letom? Zakrútiť s časom, aby sa vrátil odovzdane ako bumerang, aby nebol zbytočný ale recyklovateľný, aby nadobudol štatút „na to nikdy nezabudnem“. Bol môj a zároveň deliteľný dvomi, nesputaný a zároveň viazaný k tebe, voňavý po káve či novinách... nejde to...protiklady sa priťahujú len výnimočne, a aj napriek priťažlivosti, ktorá je zo začiatku sľubovaná na sto rokov, nevydržia. Ich láska sa rozpustí, ako zmrzlina v pohári, ostane po nej len sladkastá pachuť v ústach a zimomriavky z náhleho prázdna. Obetovať či byť sebecká? Leto s tebou či bez teba? Nie je to jedno. Vyberám si bé... budem ti vzácnejšia ešte nekonečnejšie ako teraz, ostanem s tebou navždy, bez mora a akcentu, s novými pehami. Keď sa vrátim, zasadím červené muškáty.