Zoznámme sa, prosím

V minulom roku sa podľa matrikárky mestskej časti Ružinov v Bratislave, Miroslavi Galajdovej, najčastejšie vyskytovali tieto mená: Tomáš, Martin, Samuel a Oliver z dievčenských to boli Natália, Soňa, Viktória a Nina.Kedysi bolo meno akýmsi dedičstvom po ostatných členoch rodiny dnes sa stáva módnou záležitosťou. Matrikárka s úsmevom spomína obdobie, keď sa známemu hokejistovi Žigmundovi Pálffymu a jeho partnerke narodila dcérka Saskia. V nadchádzajúcom mesiaci mal Ružinov „nových“ Saskií až šesť. Zákon o mene a priezvisku sa minulý rok v októbri novelizoval a už nehovorí o tom, aké meno môžu rodičia svojmu dieťaťu zapísať. Na matrike preto zapíšu akékoľvek meno. Jedinou prekážkou v tomto prípade môže byť len rozpor s presvedčením matrikárky či matrikára. „Ja osobne som mala problém s menom Izrael. Vtedy mi musel dotyčný rodič toto meno vydokladovať papiermi s príslušného zastupiteľského úradu, že sa naozaj v tej ktorej krajine používa,“ spomína pani Galajdová.  Nečudujte sa teda, keď vás niekto pri podaní ruky nechtiac paralizuje svojim meno s ojedinelým výskytom. Zapisujú sa čoraz netradičnejšie mená ako napríklad Damián, Eliáš či Roderik z dievčenských Tara, Zara, Lilly a Carmen. Meno je jednou z mála vecí, ktoré nám ostanú do konca života a je nepochybne súčasťou aj našej osobnosti. Preto nie je jedno, ako sa voláme či aké meno „podarujeme“ svojmu potomkovi. Detský psychológ Štefan Matula tvrdí: „Rodič v dobrej viere, že zabezpečí svojmu dieťaťu atraktívne meno, mu môže ublížiť. Netradičné meno sa môže stať zdrojom výsmechu jeho rovesníkov.“Okrem módnych vĺn, ktoré občas prinesie príliv vĺn šoubiznisu, je častým pôvodcom exotických mien aj rodičovský exhibicionizmus pokračuje pán Matula: „Rodičia, ktorí sa chú odlišovať od bežného priemeru naprílad obliekaním, alebo trávením voľného času, dovolenky či výberu priateľov, tak z tohto pramení aj skutočnosť, že dajú svojmu dieťaťu meno, ktoré nikto nemá. Je to však už osobnostný alebo povahový problém rodičov.“ Ja osobne mám spolužiaka Platona. Keď sa v škole predstavil vyučujúcej matematiky myslela si, že si z nej robí srandu. Minulý týždeň som spoznala Zenona, ktorý tvrdí: „ Je to meno gréckeho pôvodu, viem však, že je dosť používané v Poľsku. Moja mamina zrejme bola taký nekonvenčný typ, ktorý toto meno niekde začul, zapáčilo sa jej a preto mi ho dala.“ Obidvom mojim známym sa s ich menom žije dobre, zvykli si naň. „Pokiaľ niekomu jeho meno nevyhovuje, tak si môže zmeniť jeho formu a nechá sa oslovovať takou, ktorá je mu z psychologického hľadiska bližšia, vhodnejšia,“ dodáva na záver pán Matula.