2. Rovnaké priťahuje rovnaké.

Ako každé ráno, aj dnes Dotes skoro ráno vstal. Vybral sa k jazeru cez les. Rozhodol sa isť však inou cestou ako bol zvyknutý. Tam pri jednom zakrivenom strome uzrel veľké mravenisko. Zastavil sa a začal ho pozorovať. Pozoroval pohyb mravcov, ich prácu a ich vyšliapané chodníčky. Zostal tam dlhšie a keď sa neskôr dostal pod strom k jazeru, čakal tam už v tieni koruny Akroates.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

<!-- @page { margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->

"Myslím, že hlavná príčina problémov je, že sa ľudia nechcú meniť. Ľudia sú zvyknutí na svoje zabehané chodníčky, ktoré nezmenia, pretože by im to narušilo ich „priority“. Keď nad týmto premýšľam vybavujú sa mi jasné spomienky na pani Elenu.

Ona mala spolu so svojím manželom takmer celý život rovnaké priority a podľa toho aj žili. Bohužiaľ až na smrteľnej posteli si trochu zmenila svoje zmýšľanie a preto sa jej v živote diali veci podľa zákonitosti vesmíru - rovnaké priťahuje rovnaké.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Elena rozhodne nepatrila medzi chudých ľudí. To že je tlstá sa nedalo nijak zakryť. Každému to hneď udrelo do očí.

Nie vždy, ale mnohokrát sa navonok ukáže to, čo je vo vnútri.

Ten, kto ju dobre poznal vedel, že má veľmi dobrý vzťah k materiálnemu majetku. Jedným slovom ona chcela mať vždy veľa. Veľa majetku, veľa materiálnych vecí, veľa zásob. A tak veci z vnútra sa prejavili na jej postave. Ale iba postavou to neskončilo. A ona priberala a priberala a stále jej nestačilo toho materiálneho a dokonca až tak veľmi chcela veľa, že sa to niektoré jej bunky od nej naučili. Začali sa množiť a rásť. Tak ako ona aj ony chceli veľa. A dobre vieme čo sa deje, keď bunky nepočúvajú zákonitosti tela, ony sa stali bunkami rakovinovými. Pani Elena napriek svojej chorobe nezmenila svoj postoj. Možno v tom bola jej hrdosť, či pýcha a nestačilo jej ani vtedy. No a bunky sa učili ďalej a už im nestačilo iba jedno miesto na bývanie, ako je to u normálnych zdravých buniek, ale začali sa rozširovať po celom tele a tvorili metastázy...“

Skryť Vypnúť reklamu

„Takže to, čo svojim myslením sama vytvorila, to sa jej samej aj vrátilo?“

„No nie je to až také jednoduché, i keď na jednej strane je to pravda, ale ono to nie je len tak, že čo si sami nadrobíme, to si iba sami zjeme. Naše činy, myšlienky a stavy duše pôsobia aj na naše okolie a aj na našich potomkov.“

„Čiže podľa tvojho videnia, človek môže zdediť aj ťažkú chorobu, ktorá podľa lekárov nie je dedičná?“

„Nie celkom celú chorobu, ale príčiny prečo tá, či oná choroba vznikla. Ale nie iba choroba, ale aj ťažká životná situácia. Je veľa súvislostí, ktoré nevidíme a ani nie sme schopní vidieť. Keby sme to mali nakresliť ako obraz, tak od každého z nás by išli prepojenia ako nitky, či ako laná k iným ľuďom, či k situáciám ktoré sa odohrali v našom živote, alebo k situáciám ktoré nás ovplyvňujú.“

Skryť Vypnúť reklamu

„Práve som si predstavil príbeh o Guliverovi, kde ho pripútali tisíckami laniek ku zemi, boli tenučké a malé ako liliputáni, ktorí ho priviazali, ale bolo ich tak veľa, že sa nevedel len tak ľahko vyslobodiť.“

„No predstavil si si peknú paralelu, skutočne sme ako by pripútaní rôznymi lankami, ale niekedy aj lanami a z niektorých nie je ľahké sa vyslobodiť.

Skúsim pokračovať v našom príbehu a snáď tam objavíme ako mnohé spolu súvisí a ako sú mnohé veci previazané.

Pani Elena pochádzala z veľmi chudobného rodu. V tomto rode sa po generácie „bili“ a naťahovali pre jedlo. Zažívali pocit nedostatku a niekedy aj hlad. Sústavné prežívanie takýchto pocitov spôsobilo, že sa v nich zakorenil nový, iný spôsob myslenia a prežívania, ako to mali predošlé prastaré generácie. Ako dávno to bolo, to sa už asi nedozvieme, ale zato vieme, že obsahom tohto nového spôsobu, alebo nového „programu“ je presvedčenie, že najdôležitejšie je finančné zabezpečenie seba a rodiny. Toto sa dostalo na prvé miesto v ich vnímaní a takto si zmenili si rebríček hodnôt. Táto zmena, nie však zrovna k lepšiemu sa preniesla aj na ich deti a prenáša sa až doteraz.“

Skryť Vypnúť reklamu

Takže aj dcéra pani Eleny zdedila tento program. Je to „skutočné dedičstvo“, ktoré nie je síce vidieť na prvý pohľad, ale o to viac ovplyvňuje náš život.“

„No a dokedy sa to bude prenášať?“

„Kým to niektorý s potomkov nezastaví.“

„Ako?“

„Na začiatku je rozhodnutie, že to chce urobiť no a potom nasleduje námaha. Ale ako presne to ti teraz nepoviem, lebo u každého človeka to môže byť trochu inak, lebo napriek tomu, že máme mnoho spoločných vecí, sme každý jednotlivec originál. Tak ako odtlačky na prstov.

No a potom je tu ešte zákonitosť, že rovnaké priťahuje rovnaké. Presne ako podľa poučky, tak si aj jej dcéra našla manžela, pre ktorého najdôležitejšia vec v živote bol majetok, no a na dôvažok bol k tomu ešte aj veľmi lenivý. Našťastie zákony vesmíru sú mimoriadne milosrdné a tak spojili s ním rod pani Eleny, ktorý mal z dobrých dedičstiev pracovitosť.“

„Tomu nerozumiem???“

„Sú to zákonitosti vesmíru, ale nie iba tie čo sa môžeš naučiť v škole, ale zákonitosti bytia ako takého.“ pousmial sa Dotes.

„Takže tvrdíte, že zákonitosti, ktoré sa učíme v škole neplatia?“

„Nie, kdeže. Samozrejme že platia, ale naše poznanie je obmedzené a nedostatočné.

Niekto ti dá facku!!“

„Prosím??!!“

„Dotes sa pousmial. „No ak ti niekto dá facku, tak môžeš použiť znalosti z fyziky a zistiť aká sila pôsobila na tvár, či sa hlava pootočí, alebo nie. Potom môžeš použiť znalosti z biochémie, ktoré ti ozrejmia, prečo líce začervenalo a keď bol úder dosť silný, môže sa neskôr vytvoriť modrina, ale v skutočnosti sa nedozvieš prečo si ju dostal, i keď štúdium psychológie by ti azda všeličo poodhalilo, ale nikdy nie celú podstatu veci.“

„Tak aká je teda podstata v Eleninom príbehu?“

„Takže skúsme si zopakovať čo už vieme. V Eleninom rode sa niečo dedilo z generácie na generáciu a to niečo bolo, že najdôležitejšie je finančne zabezpečiť rodinu. Okrem toho mali však aj pozitívne dedičstvo a tým bola pracovitosť, usilovnosť.

V rode pani Eleny a aj v rode manžela jej dcéry, nebola na prvom mieste láska a ak, tak iba láska k majetku. Môžeme povedať, že tieto rody mali v skutočnosti boha peňazí, ku ktorému sa "modlili". Len jedni boli lenivý a chceli mať, a druhí pracovití a tiež

chceli mať. Ako sme už hovorili rovnaké priťahuje rovnaké, tak sa rody skombinovali aby

lenivý sa mohli dostať ku majetku cez pracovitých, pretože boh peňazí im odpovedal na ich „modlitby“ "pomocou" a skombinoval ich, aby sa dostali každý ku svojmu cieľu.“

„Takže zvíťazil mamon a zlo?“

„No nie tak úplne, lebo cez pracovitosť majú aj možnosť vymaniť sa z toho ich dedičného negatívneho programu. Je to šanca, ktorá čaká na niektorých potomkov, ktorí ju premenia.“

„No a čo sa stalo s láskou, ktorú presunuli nižšie na svojom rebríčku hodnôt?“

„Keď nie je láska na prvom mieste, tak môže stále upadať, ako záhrada o ktorú sa nestaráme. Už tam nie sú žiadne kvety, len suché stonky, burina a bodľač.

U pani Eleny sa to vyhrotilo až do takej miery, že sa ku svojej dcére nesprávala ako matka.

Nikdy nevyjadrovala svoje pozitívne city, o to však silnejšie vyjadrovala city negatívne. Zdalo sa jej, že jej mladšia dcéra je s ňou nekompatibilná a to jej aj často hovorila. Skoro všetko jej na nej vadilo, často s ňou nesúhlasila a jej dcéra si nepamätá, žeby ju niekedy objala. Bozkávala sa len formálne na uvítanie.

Spomínam si, že Elenina dcéra mi rozprávala ako raz prišla ku svojej mame na návštevu a zvítali sa bozkom, načo povedala svojej dcére: Vieš, ja som spoločenská a aj keď nie si bohvieako pekne upravená, aj tak ťa privítam bozkom, lebo som na úrovni.

Čiže tým bozkom nevyjadrovala svoj pozitívny vzťah ku svojej dcére, alebo k niekomu koho vítala, ale svoju spoločenskú vychovanosť. No a vyjadrila tým aj že kladie veľký dôraz na zovňajšok, ako kto je oblečený a upravený.

Keďže podobné priťahuje podobné, tak nie len ona neprikladala žiaden význam prejavovaniu citov deťom, ale aj jej manžel.

Nuž a tak najviac citu dostával majetok.“

„Neznie to ako zrovna moc pekný príbeh.“

„No je to skutočný život milý môj mladý priateľu.

A vieme ako to s pani Elenou skončilo...“

Miroslav Maglen

Miroslav Maglen

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Radosť a veselosť pre vas. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu