Len tak sedeli vedľa seba a hľadeli ponad jazero do neznáma. Akroates spomínal na svadbu svojho priateľa, ako žiaril a bol veselý a plný nádeje. Hneď na to sa mu vybavilo, že sa po niekoľkých rokoch rozviedol. Najprv šťastie, spoločné plány a potom odlúčenie. Prečo sa to tak deje? Pomyslel si. „Prečo sa to tak deje?“ povedal nahlas.
Akroates dlho rozmýšľal. -Ono sa to ľahko povie, mali by sme byť takí, alebo onakí. Je ľahko filozofovať pod stromom, ale čo mám robiť ja? Ako sa môžem zdokonaliť a ako vlastne uvidím čo nie je v poriadku? Väčšinu na sebe aj tak nie som schopný vidieť a to čo vidím, aj tak nie som schopný meniť. Prečo sa mi nedarí? Ono sa ľahko povie, treba mať cieľ, ale prečo sa mi nedarí ho napĺňať???
Akroates bežal hodný kus okolo jazera. Vnímal, ako mu vietor sviští okolo uší, pomedzi vlasy. Už bol poriadne unavený a aj si to uvedomoval. Mysľou to však dokázal prekonať a aby to dokázal aj sebe tak na jeden skok preskočil ponad potôčik, ktorý vtekal do obrovského jazera a ako dopadol zrýchlil tempo. Prebehol po pláži okolo výbežku lesa a odtiaľ už mohol vidieť strom, pod ktorým cvičil Dotes svoje rozťahovacie cvičenia. Napriek tomu, že to bol starý muž, jeho telo bolo ohybné a pružné. Akroates dobehol ku stromu, predklonil sa a zhlboka dýchal. Keď sa vystrel, poutieral si tvár uterákom, ktorý mal prehodený okolo krku. Vytiahol odkiaľsi vreckovku a poriadne si vyfúkal nos.
Ako každé ráno, aj dnes Dotes skoro ráno vstal. Vybral sa k jazeru cez les. Rozhodol sa isť však inou cestou ako bol zvyknutý. Tam pri jednom zakrivenom strome uzrel veľké mravenisko. Zastavil sa a začal ho pozorovať. Pozoroval pohyb mravcov, ich prácu a ich vyšliapané chodníčky. Zostal tam dlhšie a keď sa neskôr dostal pod strom k jazeru, čakal tam už v tieni koruny Akroates.
Starý učiteľ Dotes vždy prichádzal k jazeru, sedel v tráve pod starým stromom, pozoroval vodnú hladinu a popíjal čaj z voňavých byliniek. Tam k nemu prichádzal aj mladý zvedavý Akroates. Nikdy ho nezaujímali múdre kecy o živote. Radšej sa venoval športu a užívaniu si životných radostí. Pred časom však športoval v okolí veľkého jazera. Po hodine intenzívneho cvičenia cítil únavu v každej časti svojho tela. Bol spokojný so svojim výkonom a tak sa zvalil do tieňa stromu poblíž starého sediaceho muža. Neprítomne sa zahľadel na hladinu a oddychoval. „Obyčajná voda a koľko sa z nej dá vidieť“ povedal po chvíli starec. Akroates sa k nemu otočil a starec pokračoval.
