Dotes nespustil oči z obzoru, usmial sa a začal mierne ironickým tónom:
„To máš, ako keď ideš do obchodu a kúpiš si nejaký výrobok a myslíš si, že keď ho budeš mať, tak budeš šťastnejší. Keď však prídeš domov a vyskúšaš ho, tak s ľútosťou zistíš, že nerobí všetko čo chceš a čo si si predstavoval, aby robil a možno zistíš, že funguje úplne ináč...
Ale to je iba časť pravdy, lebo, keď sa jedná o tovar, tak nepotrebný výrobok odložíš do pivnice a je pokoj.
Mnohí majú v manželstve pocit, ako keď si kúpime malú rastlinku, ktorá má krásne kvietky. Po čase však rastlinka vyrastie, kvietky odkvitnú a začnú rásť plody. Keď ich však ochutnáme rozbolí nás žalúdok, lebo boli jedovaté. A tak vyhodíme celý stromček.
Ale ani to nie je celá skutočná pravda.
Keď mladomanželov oddáva kňaz, tak im hovorí, že budú jedným telom. Samozrejme niekomu sa to môže zdať ako somarina, lebo v skutočnosti sa nezrastú, ale „zrastie“ sa niečo iné.“
„Tak to som teda zvedavý.“
„Dobre, skúsim ti to vysvetliť na nejakom inom príklade. Je dieťa z detského domova a toto dieťa si adoptuje nový rodič. Tento rodič neprináša dieťaťu len seba, ale aj celé svoje prostredie, ktoré sa po adopcií stáva aj prostredím dieťaťa. Čo je rodiča, to patrí aj dieťaťu a to nie len majetok, ale aj jeho chyby, slabosti, názory, postoje, pocity a mnoho ďalšieho, či to dieťa chce, alebo nechce.
Manželstvo je v tomto podobné. Každý z partnerov ide žiť do adoptovaného prostredia. Takže milý Akroates, ak sa raz oženíš, dostaneš spolu s manželkou aj jej rodinu, jej nepriateľov, jej priateľov, jej majetok, jej chyby, jej nevraživosti, jej hlúposti, jej chúťky, jej zdedené hriechy, jej pripútania, závislosti, jedným slovom všetko.
Nič sa nedá odmietnuť a všetko musíš prijať.
Niekedy dokonca dostaneš aj choroby a následky chorôb!
Musíš si však uvedomiť, že adoptované prostredie môže byť pre nás aj ako raj, ale pri zlom výbere aj ako peklo.“
„No ja by som bol radšej, keby som vstúpil do toho raja,“ pousmial sa Akroates. „No a čo teda robiť, aby som našiel ten raj?“
„Raz sme sa už o tom hovorili a to, že podobné priťahuje podobné.
Ak sa teda v tebe vyskytuje strach a obavy, prídeš ku strachu a obavám.
Ak sa v tebe vyskytuje šťastie, ale svetlé- čisté šťastie, prídeš do raja.
Ale ak je to falošné šťastie, falošné milosrdenstvo, napríklad ako keď si robíme šťastie cez drogy, príde falošné šťastie.
Preto je dôležité najskôr odstrániť zo seba obavy, strach, nepokoj, hnev a podobné temnosti a naše srdce sa stane svetlejšie a potom môžeme pritiahnuť rovnakého partnera z dobrým vnútrom.
Lebo ak máme strach zo vzťahu, príde partner so strachom, alebo aj taký, ktorý aj nám bude rozvíjať strach.
Ak máme depresiu, príde partner, ktorý na prvý pohľad nám ju bude odstraňovať, ale neskôr zistíme, že nám ju prehlboval.
Preto by sme sa mali venovať zušľachťovaniu seba, svojich kvalít a vyprázdniť zo seba všetok strach, obavy, smútok, depresie, hnevy, agresiu, podceňovanie druhých, podceňovanie seba, aby sme priťahovali podľa zákona rovnaké priťahuje rovnaké dobrých partnerov.“
„Hmm, tak znova tu mame prácu na sebe a zákon rovnaké priťahuje rovnaké...“
„Áno a ešte k tomu môžeme pridať aj duchovné dedičstvo nášho rodu. Takže z toho vyplýva, že ak „rozpustíme“ všetku špinu nazbieranú našimi predkami, plus špinu pridanú nami, tak prestane priťahovať "kritických " partnerov, teda špinavých partnerov s takými istými problémami, aké máme v rode.“
„Pardon, tomu som nerozumel, kto prestane priťahovať?“
„No predsa ta špina! Čiže nedokonalosti a temnosti, ktoré vytvárame, alebo dedíme, a to presne podľa zákonitosti, rovnaké priťahuje rovnaké. Preto si napríklad dievčatá vyberajú podobných mužov ako sú ich otcovia, je to kvôli negatívnemu duchovnému dedičstvu, ktoré je neočistené. A z toho istého dôvodu si chlapci vyberajú ženy podobné ako sú ich mamy.
Mnohé naše prababky to vedeli a modlili sa za svojich predkov, mnohokrát však až v starobe. Keď sme mladí, sme pochabí a keď aj niečomu veríme, tak si prácu na sebe samých nechávame až na starobu. A keď sme už starí, tak si zas búchame hlavou, že koľko skutočne užitočného sme mohli urobiť. Viem, že väčšina mladých na to nemyslí, ale ideálne by bolo, keby sme ešte pred tým, ako začneme hľadať svojho životného partnera, začali liečiť naše temnejšie rodinné dedičstvo.“
„Čiže tak ako si hovoril? Rozjímaním, alebo ako naše babky modlitbou?“
„Najlepšie obidvoma spôsobmi. Ale ako prvý krok je dôležite uvedomiť si, že tam je chyba. Nikto z nás totiž nie je bezchybný.
To uvedomenie musí byť hlboké a silné! Uvedomenie si že máme kopu nedokonalostí, ktoré čakajú len na to, aby sme sa snažili ich vylepšiť.“
„Iba snažili? Ja by som ich chcel úplne odstrániť!“
Dotes sa zasmial. „Nuž mladá odhodlaná duša, to ti verím, ale časom zistíš, že ich všetky úplne nejde odstrániť.“
„Tak, potom aký to má zmysel?“
„Zmysel má úprimná snaha zo srdca. Túžba, že chcem urobiť všetko, čo som schopný pre to, aby sa to zlepšovalo. Čiže môžeme povedať, že ten proces je dôležitý a dôležitý je aj stav nášho srdca pri ňom. Keby si študoval mnohých svätcov, možno by sa ti zdalo, že nemajú žiadnu chybu, ale oni si to o sebe nemysleli a videli ich na sebe mnoho. Dalo by sa to prirovnať k mikroskopu. Čím máš lepší, kvalitnejší, tým menšie veci vidíš a vidíš ich zväčšené.
Takže ich snaženie a stav srdca ako by im zlepšilo pohľad. Pohľad na seba, ale aj na okolie.“
Dotes sa na chvíľu zamyslel a potom pokračoval.
„...a hlavne pokoru, bez pokory by nikdy neboli schopní vidieť chyby sami na sebe.
Toto si hlavne zapamätaj môj mladý priateľ, bez pokory nie si schopný vidieť na sebe nedokonalosti!“
Akroates bol trochu zmätený. Vždy bol naučený sústrediť sa na cieľ. Aj keď trénoval, tak myslel na víťazstvo a nie iba na tréning. Rozmýšľal, že to vyskúša v športe. Bude sa sústrediť na tréning a zabudne na víťazstvo. Bude sa sústrediť na daný okamih a v tom bude hľadať naplnenie.
...no a v živote...
Vedel, že tam to všetko bude ťažšie, lebo nie je človeku príjemné, keď sa mu začnú odhaľovať jeho vlastné nedokonalosti.
