Pankáč, to je podľa mnohých ten nedospelý grázel s minimálnepolmetrovou pílou na hlave, oblečený trochu metrosexuálne v úzkychčiernych nohaviciach, zbehnutom tričku s prazvláštnymi kresbamia koženej bunde, pomenovanej podľa tragicky presláveného basgitaristuSida Viciousa z britskej hudobnej skupiny Sex Pistols.
Podľainých je to zas kladkami, reťazami a obrovskými zväzkami zatváracíchšpendlíkov ovešaný bitkár, ktorý sa nevie zmestiť do vlastnej kožea konečne vyrásť z puberty. Na ulici sa mu treba zďaleka vyhýbať a priprípadnom stretnutí s ním je nutné pevne si držať kabelku.
Pankáčje totiž nebezpečný kriminálnik, ktorý má obrovský záujem nazlikvidovaní našich úbohých životov a v konaní zla ho nezastaví ani to,čo by už dávno položilo aj samotného diabla...
Pankáčisú jedinou subkultúrou tejto spoločnosti, s ktorou absolútne a výhradnesúhlasím. Punk je systém, ktorý na mňa urobil skutočne nesmierny dojema to nie preto, že v ňom neexistujú nijaké pravidlá, ale práve naopak,kvôli nespočetnému množstvu nepísaných zásad, predpisov a zvykov, ktorésa niekedy až nápadne podobajú božiemu desatoru.
Stretli ste sauž niekedy s takým ozajstným, pravým pankáčom? Áno? Tak potom vieteo čom hovorím. Pravdepodobne to bol totiž človek s empatickým pohľadom,rozumnými názormi, výbornými argumentmi, nekonvenčným zmyslom pre humora tvárou, ktorá vraví: „ Budem tvojim kamarátom do dažďa...“ (Samozrejme ak ste ho nevychytali vo večerných hodinách, keď všetky jehoprednosti ustupujú pravej anarchistickej zábave.)
Pravdepodobneto bol človek, ktorému by ste nikdy nepriali ani rozbité koleno, a nieto ešte ten povybíjaný chrup, o ktorý sa mu postarali takí, ktorým saz nevysvetliteľných dôvodov vôbec nepáčil. On sa vlastne ani nebránil,je zásadne proti násiliu a na rozdiel od ostatných to myslí vážne. Nienadarmo každý večer pred spaním počúva piesne s textami ako „ tak sikopni, no kopni si do mňa, tak si kopni a priznaj zlosť. Tak si kopni,no kopni si do mňa, nebudem kričať o pomoc....na rozdiel od teba som sanaučil, že čo ma nezabije, to ma iba posilní.“
Pravdepodobnenaozaj za krátku dobu roztrhal tú škatuľku, v ktorej ste donedávna maliuložených takých, ako je on. Nápadných a bláznivých pankáčov. Vy ste sazatiaľ začali zamýšľať nad tým, či ukazovanie holého zadkuspolucestujúcim v električke je až taký strašný smrteľný hriech, za akýho mnohí považujú. Či pretvárka, faloš, klamstvo a prezliekanie sikabátov nie je omnoho horším prehreškom voči morálke a etike, na ktorúsa tu hráme. Či si nabudúce pre zmenu nenafarbíte vlasy na zelenoa a neskúsite sa vydať na cestu s tými, ktorým vystačí pätnásť korúnhoci aj na celý život. Aký bude dlhý, na tom predsa nezáleží, hlavnéje neodkladať svoje sny a túžby na zajtrajšok, pretože už nemusí prísť.S batohom na chrbte a slovami „ Punk´s not dead“ na perách sa vydaťproti davu k skutočnej a nefalšovanej ľudskosti. Hoci aj na úkorspoločenských pravidiel...
