Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Eva Maheľová

Eva Maheľová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

obyčajný človek stvorený do neobyčajného sveta... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Nezaradené

O láske k nepravým Barbie a defektným Tamagotchi

Eva Maheľová

O láske k nepravým Barbie a defektným Tamagotchi

Keď som mala asi osem rokov, dostala som pod stromček takú barbie, ktorá ani náhodou nebola od Matela. Viem to takto na sto percent preto, lebo bola od Vietnamca z neďalekého trhoviska...

  • 5. feb 2018
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 986x
  • 1
Ako som sa (ne)chcela podobať našej mame

Eva Maheľová

Ako som sa (ne)chcela podobať našej mame

Je niečo, čo deti desí viac než strašidlo pod posteľou. Viac než poznámka v žiackej knižke. Viac než koniec letných prázdnin. Viac než špenátová polievka a dokonca ešte o čosi viac než písomka z matematiky. Nech to vyznie akokoľvek smutne, ba dokonca tragicky, pravdou je, že v živote dieťaťa skutočne existuje obdobie, kedy ho desí viac než čokoľvek na svete, že by sa malo podobať svojim rodičom.

  • 12. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 825x
  • 6
O slnku, čo (ne)svieti na každého...

Eva Maheľová

O slnku, čo (ne)svieti na každého...

Existuje ľudová múdrosť, ktorá vraví, že slnko svieti na všetkých rovnako. Myslím, že vôbec nie je pravdivá. Pred pár dňami som sa vrátila z mesta Marrakech na severe Afriky a musím povedať, že slnko tam na ľudí svieti omnoho viac. Je obrovské a je blízko. Všetko je vďaka nemu akési teplejšie.

  • 31. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 808x
  • 2
O maminom šijacom stroji. A o láske.

Eva Maheľová

O maminom šijacom stroji. A o láske.

Keď sme sa ešte ako deti hrávali na skrývačku, bola to jednoduchá hra. Dokonca i medzi stenami paneláku. Miest v maličkom byte, kam sa dokáže schovať detské telíčko, bolo nemálo, a príležitosti utekať sa skryť ešte o čosi viac. Zvyčajne sa počítalo do sto, čo bolo v detstve príliš vysoké číslo na to, aby ho niekto naozaj napočítal, a potom sa už len hľadalo, opatrne, po špičkách. Roje motýľov v detských bruškách by boli zafarbili celé mesto, ak by neboli neviditeľné...

  • 7. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 663x
  • 1
O mapách k pokladom

Eva Maheľová

O mapách k pokladom

Ivana dostala tento týždeň od rodičov balík plný starých fotografií. Okamžite sme si ich začali prezerať s patričnou nostalgiou za starými časmi a ovoniavali sme ich v snahe pomenovať , čím to vlastne voňajú. (Už po kratučkom momente sme sa zhodli, že nič iné na svete takto ani podobne nevonia a týmto oficiálne zaradzujem vôňu starých fotografií medzi mojich desať najmilších vôní pod slnkom. ) Čo je však dôležitejšie, odvtedy veľa premýšľam o tom, či budú jedného dňa aj moje fotografie putovať  v poštovej zásielke svetom, aby si ich niekto iný pozrel, prípadne ovoňal. O tom, či vôbec bude na čo spomínať. A či bude s kým. V krátkosti vyslovené, premýšľam o budúcnosti. A to je, čo sa mňa týka, podivuhodná zmena...

  • 13. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 346x
  • 0
O kľukatých aj rovných cestách...

Eva Maheľová

O kľukatých aj rovných cestách...

Ešte si živo premietam, ako som tou cestou šla po prvýkrát. Ešte stále som nezabudla, že som prednedávnom tento ostrov vôbec nepoznala. Ulice sa mi kľukatili priamo pred očami a všetko okolo bolo jedno velikánske bludisko. Množstvo zákrut a neznámy cieľ. Nakoniec, všetky trasy nášho života sú rovnaké, po prvý raz kľukaté a potom sa zázračne vyrovnávajú, až je z nich nakoniec širokánska diaľnica.

  • 21. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 571x
  • 1
O všetkých mužoch široko ďaleko a možno vlastne ani o jednom z nich

Eva Maheľová

O všetkých mužoch široko ďaleko a možno vlastne ani o jednom z nich

Niekedy sa mi zdá, že je k nám Boh bližšie ako zvyčajne. Ja teda presne neviem, kde býva, a či vôbec niekde, ale častokrát mám pocit, že okolo neho rovnako ako okolo Slnka naša planéta obieha v pravidelných cykloch, a raz sa mu pri tom pozerá priamo do očí, raz nehanebne otáča chrbtom. Boha navyše nemožno pozorovať voľným okom, ako by sme si to mnohí predstavovali. Okrem toho ho dokonca ani nemožno ako mikroorganizmy zavrieť medzi dve tenučké sklíčka pod mikroskop a skúmať ho na hodine biológie. To nie. Možno ho však cítiť, a to občas aj celkom blízko nás, asi vtedy, keď je mu naša planéta priateľsky naklonená.

  • 10. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 499x
  • 7
Nevianočná...

Eva Maheľová

Nevianočná...

Asi sa správne domnievam, že tento rok na Štedrý deň neuvidím padať sneh. Možno sa pôjdem prejsť po pláži a chvíľu budem samu seba presviedčať, že snehuliak sa dá postaviť aj z piesku a že to má dokonca to isté vianočné čaro. Možno si s priateľmi ozdobíme okrem umelého stromčeka v kuchyni aj  palmu pred domom, a ktovie, možno to nakoniec nebude natoľko nevkusné ako už vopred s istotou predpokladám. Možno sa nebudem cítiť šialene sama, možno sa dokonca budem smiať a radovať ako obyčajne. Možno si s Ivankou navzájom darujeme stolný futbal a potom ho budeme celé sviatky so začiatočníckym nadšením hrať, až sa vypracujeme do najvyššej stolnofutbalovej ligy a dobijeme svet.

  • 25. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 138x
  • 3
O priamke, akú nikto nikdy nenarysuje...

Eva Maheľová

O priamke, akú nikto nikdy nenarysuje...

Tak to už zvyčajne býva, že o domove začíname naplno premýšľať až vtedy, keď sme od neho tisíce kilometrov vzdialení. O maminom lone, rodnej chalupe a otcových veľkých dlaniach sa totiž len ťažko húta celkom zblízka. Nato, aby nám začali poriadne chýbať, je treba opustiť ich a začať hľadať vlastný kúsok sveta. Tak ako to teraz robím ja, tak ako to nakoniec robíme všetci. Krôčik po krôčiku hľadáme miesto, kde si môžeme zavesiť klobúk, či miesto, kde sa nemusíme zamykať na toalete. Čo ak však pátrame márne, čo ak totiž domov nie je miesto, ale naopak, čas?

  • 23. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 300x
  • 0
O zuboch múdrosti a zube času...

Eva Maheľová

O zuboch múdrosti a zube času...

Sú otázky, na ktoré, hoci to na prvý pohľad vyzerá inak, neexistuje jednoznačná odpoveď. Všetci dávno poznáme nerozlúsknutú hádanku o tom, či bola skôr sliepka alebo vajíčko, takýchto záhad však existuje omnoho viac. Tie najjednoduchšie tvrdenia strácajú pod váhou argumentov svoju stabilitu. Je láska jednoduchá alebo zložitá? Vládne svetu náhoda alebo osud? Je bolesť božím trestom alebo darom?

  • 19. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 090x
  • 3
O malej Veľkej noci...

Eva Maheľová

O malej Veľkej noci...

Na vysokej škole ma učil jeden z povinných predmetov postarší pán. Z faktografie a výuky si síce už nepamätám nič, jedna z jeho viet však vo mne zostáva dodnes: „Predstavte si, že ste k Bohu pripútaní pupočnou šnúrou.“

  • 27. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 930x
  • 2
O zbytočných slovách a nevyhnutnom tichu...

Eva Maheľová

O zbytočných slovách a nevyhnutnom tichu...

Keď som pred piatimi rokmi maturovala zo slovenčiny, môj záverečný sloh sa týkal slov. Spomínam si, že mal byť úvahou o citáte nejakého antického filozofa, ktorý kedysi dávno veľa polemizoval o veciach, o ktorých doteraz všetci vieme vlastne len veľmi málo. Bol to táraj, rovnako ako ja.Ale, aby som príliš neodbočovala, môj záverečný sloh sa týkal slov. Vtedy som ešte mala pocit, že je to vážna a významná téma.

  • 9. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 819x
  • 1
O Bohu, čo miluje puding a detské hojdačky...

Eva Maheľová

O Bohu, čo miluje puding a detské hojdačky...

Poznáte ten pocit, keď si viac ako čokoľvek iné prajete, aby sa čas aspoň na malú chvíľu zastavil a dovolil vám vychutnať si momentálne spojenie s vesmírom a jeho silami? Pocit, keď vami prechádza dokonalá vďačnosť za všetko, čo máte, a je príjemnejšia ako hociktoré zo zimomriavok, aké ste zažili. Je doslova extatická. Ste vďační Bohu, ktorý je zrazu všade a vy cítite, aký je na vás pyšný, nech ste kýmkoľvek. Ste vďační svojmu okoliu, rodine, priateľom, známym. Vďační sami sebe za chvíle, v ktorých ste boli verní svojmu stredu a ktoré vás posunuli o velikánsky krok vpred. Prežívate Vďačnosť s veľkým V a je to pocit, ktorému sa hádam nič na svete nevyrovná. Dnes som tento pocit zažila.

  • 24. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 748x
  • 0
O gumenej žirafke a vôbec, úplne o všetkom...

Eva Maheľová

O gumenej žirafke a vôbec, úplne o všetkom...

Keď bola moja sestra ešte celkom malým dievčatkom, zvykla si na kolená nohavíc a pančušiek farebnými fixkami kresliť usmiate, z času na čas dokonca i smutné tváričky. Nikdy som sa jej na to nepýtala, dodnes však žijem v presvedčení, že sa s nimi, sediac s pokrčenými nohami, potajomky rozprávala. Maľované tváričky totiž neboli jej jedinými vymyslenými priateľmi, v pamäti celej našej rodiny iste najviac utkveli potvorky menom „obrienkovia“, s ktorými dokázala dlhé hodiny besedovať zatvorená v detskej izbičke. Navyše, ak sa „obrienkovia“ náhodou práve nenachádzali v jej blízkosti, vymieňala si s nimi korešpondenciu prostredníctvom šuflíčkovej pošty. Dnes už viem, že listy zo skrinky vyberala naša mama v snahe podporiť ju v krásnom fantazírovaní, vtedy som však absolútne oddane verila jej vymyslenému svetu a len tíško závidela, že do toho môjho „obrienkovia“ nepatria. Moja sestra má dnes 21 rokov. Spomínam si na to, keď bola ešte len drobunkým vtáčatkom.

  • 16. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 856x
  • 1
O zemiakoch a hviezdach...

Eva Maheľová

O zemiakoch a hviezdach...

Priateľ dostal pred pár dňami k meninám zvláštny dar. Cigaru. Pri večernej diskusii v kruhu najbližších, ktorá sa postupom času stala našim každodenným rituálom, ju zapálil a posunul do obehu. Všetci sme si trocha potiahli a prevaľujúc ťažký dym ústami sme sa snažili prísť na čaro tohto aktu. Nejaké čaro to predsa mať musí, fajčenie cigár je privilégiom boháčov a tí vedia, čo je dobré. Alebo je to naopak?

  • 22. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 774x
  • 2
O strojoch, ktoré majú dušu...

Eva Maheľová

O strojoch, ktoré majú dušu...

Na svete sa snažím nájsť toľko života, koľko je to len možné. To predsa nemôže byť na škodu. Okrem toho, že sa rada obklopujem ľuďmi (vrátane seba samej), zvieratami (aj tými, ktoré zvyknú ľudia označovať za odporné, či dokonca hrôzostrašné), rastlinkami (na načnom stolíku mám črepníkový kvet menom Irena, ktorý mi priateľ kúpil za euro od podnapitého pána, čo mal nohavice oblečené tak, že sa mu zipsom zapínali na zadku), verím aj v životodarnú energiu kameňov, rôznych rituálnych predmetov a vôbec, v životodarnú energiu celého vesmíru a vedomia ako večnej a nemennej súčasti sveta. A ako to už v živote chodí, kto hľadá, nájde. V mojom okolí v poslednej dobe ožívajú aj elektrické spotrebiče.

  • 21. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 936x
  • 0
Deťom...

Eva Maheľová

Deťom...

Milé deti,Neviem, kam ste sa všetky podeli, lebo na kopci za mojim panelákom sa už v zime nesánkujete a ani v lete neskáčete na každom kroku gumu a nehráte futbal. Aj tak vám píšem a dúfam, že vás môj list niekde na ceste životom zastihne, pretože to, čo vám chcem povedať, je nesmierne dôležité.

  • 23. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 289x
  • 5
Robota nepočká...

Eva Maheľová

Robota nepočká...

Som staromódna. Fyzicky slabá, neemancipovaná zástankyňa prirodzenej deľby práce medzi mužom a ženou. Fandím viac dokonalým detailom, ktoré nás od seba líšia, ako modernej „rovnakosti“, vďaka ktorej často na prvý pohľad neviem rozoznať, o aké pohlavie sa to vlastne jedná. Nepáči sa mi unisex móda, unisex kultúra, ani unisex politika. Slovo „unisex“ považujem za sterilné a olúpené o všetku vášeň života.

  • 14. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 292x
  • 17
O duši pavúka a záchodových seansách...

Eva Maheľová

O duši pavúka a záchodových seansách...

Jeden by povedal, že na toalete v trojizbovom byte, kam sa človek sotva zmestí s pokrčenými kolenami, už po dvadsiatich rokoch niet čo obzerať. Tisíckrát prečítaný kalendár mien na dverách a pedantne spočítané dlaždičky sú prozaickou súčasťou sveta každého z nás. Mnohí však napriek stiesneným priestorom a nedostatku vnemov práve na tomto tabuizovanom kúsočku obydlia radi rozmýšľame, prehodnocujeme, zavrhujeme, či tvoríme. Zaoberáme sa otázkami najvyššieho bytia a to s takou ľahkosťou a radosťou, s akou to nedokážeme ani v práci, v škole, či v rozhovore s blízkymi. (Domnievam sa, že akosi intuitívne cítime, že toto miesto je jediným, kde sme si všetci bez rozdielu skutočne rovní.) Venujeme sa tomu, na čo v reálnom svete, kde nepobehujeme so stiahnutými nohavicami, jednoducho nemáme čas. A robíme dobre.

  • 5. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 201x
  • 14
" Veríš v revolúciu, veríš, že sa všetko zmení..."

Eva Maheľová

" Veríš v revolúciu, veríš, že sa všetko zmení..."

...

  • 9. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 8
SkryťZatvoriť reklamu