Lepšie si hádam ani vybrať nemohli. V klube vytesanom do hradnej skaly s tým, už spomínaným, príznačným názvom, to pulzuje niečím, čo sa nedá slovami popísať. Na priblíženie možno len toľko, že akonáhle sa ocitnete v jeho priestoroch, je už úplne zbytočné hovoriť o nejakých subkultúrach. Subkultúry totižto môžu fungovať len ako mantinely nejakej väčšinovej kultúry. V Subclube však žiadnu väčšinovú kultúru nenájdete a úžasná kultúrna diverzita vám vyrazí dych.
Vráťme sa však spolu k skupine, ktorej aktuálny album Dreamer budem teraz určite počúvať ešte častejšie ako pred koncertom. Z neuveriteľného množstva dôvodov. Za zmienku stojí napríklad ten, že chlapci a najmä spevák Kay, to s obecenstvom skutočne vedia. Akoby ho hypnotizovali svojim prejavom k tomu, čo je podľa mňa na koncertoch najdôležitejšie: vyblázni sa do posledných síl. O zážitkoch a dojmoch ani nehovoriac.
Z koncertu som si domov priniesla tričko a množstvo spomienok. To prvé budem nosiť tak dlho, kým sa mi úplne nezničí, to druhé našťastie nečaká rovnaký osud. A keď budú Sunshine opäť hrať niekde v blízkosti, určite si ich nenechám ujsť. A to isté odporúčam nielen tým, čo počúvajú elektro-punk a alternatívu, ale všetkým, ktorí milujú tanec, hudbu a obrovskou rýchlosťou prúdiacu, nekonečnú energiu.
