Introduce

Na úvod, aby ste boli "v obraze", by sa patrilo Vám predstaviť hlavných hrdinov:Tvorivá ZuzankaKeďže na blogu našej spolubývajúcej Zuzky nájdete profily jej spolubývajúcich, patrilo by sa niečo napísať aj o nej.Voláme ju Rybka – Rybka David. "Z dôvodu zasiahnutia fľusátkom" a pretože je to vraj jediná rybička (alebo aspoň jedna z mála- nie som odborník), ktorá sa nezblázni v okrúhlom akváriu, pretože si pamätá posledných pätnásť sekúnd zo svojho života. Ako naša Zuzka. Samozrejme, ona si pamätá o niečo viac, ako tá ryba, ale zároveň zabúda o niečo viac ako ostatní. No, zabúdame všetci, ale u Zuzky z toho vznikajú zaujímavé situácie.Je to najporiadkumilovnejšia osoba na našom priváte (pravdaže, po našej tete domácej).Má to aj svoje výhody, keď necháte v kuchyni neumyté riady, upracú sa samy ( skoro ako doma – s tým rozdielom, že tu nik nekričí aby sa upratali)Je talentovaná, bystrá, vnímavá, zaujíma sa o všetko dianie okolo seba, neustále niečo vymýšľa, organizuje ... Má záľubu v používaní nezmyslených slov a slovných zvratov. Nezmyselných zdanlivo, pretože ide o situačný humor a tieto slová a spojenia nadobúdajú v danej chvíli priam až magický výbuch smiechu. No a čo je asi najnepochopiteľnejšie, že často vyvolajú tvorivý príval ďalších slov, slovných spojení a hračiek. Klasická veta: "Je dobré mať šál." – na tej sme sa smiali hádam týždeň, dodnes si ju pripomíname, hoci šále nenosíme. So Zuzkou človek zažíva množstvo neuveriteľne úsmevných situácií.Napríklad, keď sme stretli jedno dievča cestou na diskotéku. Spýtala sa: -"Koľko je hodín?" No a Zuzka, vždy veľmi ochotná pomôcť, no a nosí náramkové hodinky, reagovala takýmto spôsobom: -"Ako sa volá?"To preto, že je mysľou často niekde inde, trochu vulgárne, mimo. To preto, že neustále tvorí, vymýšľa; pravdepodobne aj teraz niekde sedí zamyslená (podotýkam, vôbec nie namyslená) a tvorí, možno práve píše.Zuzka však vôbec nie je nijaký domased, má rada prírodu, kultúrne, umelecké a všelijaké podujatia všakovakého druhu – potom plná podnetov, inšpirácie ale niekedy aj rozhorčenia príde domov – porozpráva najčerstvejšie zážitky, a šup do postele, alebo za stôl. (kedysi na priváte fungoval aj počítač, ale to je ďaleká minulosť)Tie chvíle tvorenia mám na nej najradšej. Lenže to potrebuje kľud, ako aj naša Janka, keď sa učí .. No a tento tovar som schopná málokedy dodať. Len keď spím, z tohto dôvodu radšej prespím pol dňa, nech sa dievčatá realizujú."Iná" JankaKeď zavítate k nám na privát, Janku nájdete pravdepodobne pri množstve papierov a zákonov hojdať sa na stoličke, pochodovať, či sedieť na zemi ... Učí sa.Len čo ju však spoznáte, zistíte, že je to veľmi zaujímavý človek, to ona nás vyháňa do večerných ulíc Trnavy za zábavou, pritom o zábavu sa postará často ona sama.Neustále túži stravovať sa zdravo a športovať. Zdôraznila som slovo túži? No ona skutočne celý deň bude tvrdohlavo dodržiavať, čo si zaumieni, len prosím žiadne sladkosti, drobné radosti, čokoládky, cukríky, tyčinky, dobošky ... koláčiky, keksíky, pudingy, sladké kornflacky ... To čo si ona tvrdohlavo zaumieni, to jej so Zuzkou takmer vždy prekazíme, odoláva veľmi tvrdohlavo celý deň, no na večer, unavená, slabá .. odolá.Napísala by som aj o jej prezývke, ale to sa nedá – ona totiž mnohé situácie, podotýkam, často nechutné, dokáže doviesť do krajností a neskutočne dlho a podrobne ich opisovať. (aby ste si nemysleli, vôbec nie je zvrhlá, voláme ju Soplík, na počesť jedného bezdomovca, ktorého stretla opitého spať v staničnej budove)Varí skvelé francúzske zemiaky, teda na to, čo študuje a nemáme to spomínať, ani jej to pripomínať je veľmi praktická.No vôbec nie je neporiadna a už tobôž nie je zábudlivá. Len nikdy nevie kde čo odložila. Málokomu sa podarí vyhodiť celkom nový lak na vlasy, zapatrošiť krémy, papiere, knihy, stratiť (vyhodiť?) platobnú kartu ...a to, so železne nevypočítateľnou pravidelnosťou, niekoľko krát do dňa.Ale zároveň je to človek s veľkým srdiečkom, dokáže vypočuť, poradiť; takým iným spôsobom. Presne ako keď s babami pozerali v obchodnom dome na rybičky v akváriu a ona zahlásila: -"Baby, mne sa páči táto. Je taká iná!"-"Áno, Jani, ona je iná, je umelá." Schladili ju.Naša Janka vôbec nie je umelá, je iná, ale nie umelá. Je nenapodobiteľný človek, nevyliečiteľný romantik s veľkým srdiečkom a zmyslom pre humor. A pri všetkej sebe vlastnej hektickosti sa dokáže zastaviť a počúvať.Teta domácaNajdôležitejším človekom a dušou privátu je naša "teta", pani Očenášová, ktorá nám dovolila u seba bývať; teda osoba, bez ktorej by sme nemali kde skloniť v meste našich štúdií hlavu. Keď som ju nazvala "dušou privátu" nebol to najvýstižnejší názov, pretože ona je vlastne dušou celého vchodu na Podjavorinskej.Poznáte tie dni, keď máte pocit, že od rána vám nič nevychádza? Keď zrazu všetko tak čudne nedáva zmysel a najviac nezmyselne si pripadáte vy sami? Tak na takéto dni má liek práve naša teta. Pravdepodobne najlepšie vám ju priblíži vyrozprávanie zážitku jedného z tých "ničnevychádzajúcich" rán. Ešte považujem za dôležité podotknúť, že naša teta nepochádza z Trnavy a chodieva z času na čas domov, kde sa zdrží tak možno týždeň, niekedy menej, niekedy viac. Tak aj naposledy, veľmi sa tešila domov, nebola tam celú zimu. Prišlo však ráno odchodu a s ním aj potopa. Skutočná potopa, vrchný sused nám vytopil WC. A tak namiesto odchodu o štvrtej ráno, teta od štvrtej ráno behala po susedoch aj so susedom "vytápačom" aby sa zariadilo najnutnejšie. Potom, keďže už aj tak bola zobudená a vlak už odišiel, šla ako každé ráno do kostola.. Zobudila som sa chvíľu predtým ako prišla. Keď mi na chrbát spadlo zopár kvapiek, zbadala som veľký mokrý fľak nad hlavou, nebolo mi všetko jedno. Čo teraz? Teta je preč, sami si asi neporadíme. Avšak ani som nestihla zaliať si rannú kávu a teta bola doma, vyrozprávala mi ako ráno prišiel sused, ako išli za domovníkom, vlastne všetko ako sa to stalo a s obavou v hlase: -"Nezobudili sme vás?" Zároveň sklamane hovorila, ako už mohla byť na ceste domov.. "Vždy keď odchádzam, niečo sa stane". Pokojný odchod jej však neprekazila ani tak potopa ako skôr celý náš vchod, ktorý ju berie na zodpovednosť pri všetkom, čo sa stane. Pretože naša teta je predsa "dušou celého vchodu" a taká duša, bez nej sa pravdepodobne nedá ani dýchať. Otázka, či to tak vnímajú ostaní a či si to vôbec vážia, je na mieste. Ale "true is over there".Zlatým klincom, (no o zlate by sa pri tejto osobe veľmi nemalo hovoriť) bola jedna suseda, ktorá rozhorčene kričala na tetu – "ako si to predstavujete, že vy si odídete nevedno na ako dlho a my tu.." z jej slov zároveň vyplývalo ako by tú potopu v podstate spôsobila teta a nie vrchný sused. Zavolala samozrejme opravárov, tá suseda, ale kto s nimi mal komunikovať, mala byť naša teta; už to takmer vyzeralo, že sa domov ani nedostane; prídu poobede, "ako si to len predstavuje, že chce odísť v takejto situácii preč?".Rozhorčená suseda zobudila aj moje spolubývajúce, ktoré to všetko počúvali s rovnakým prekvapením ako ja, ony sa však ešte museli uštipnúť, pretože si stále mysleli, že je to sen.Vlastne, tete nerobí problém niekomu pomôcť, niečo zariadiť, najmä keď sa to týka všetkých, veď je doma a "nemá" toho až tak na práci: upratuje, šije, pere, varí, sama si prejde na nákup.. No keby šlo o mladšiu osobu nepoviem, ale je len o rok mladšia od mojej babky, zdravie jej nie veľmi slúži, ale moja babenka, hoci si ešte čo-to porobí sama, hoci možno má chatrnejšie zdravie, ale ani polovicu z toho, čo robí teta by veru nezvládla.Teta je úžasne bystrá, vnímavá, starostlivá, láskavá ... zaujíma sa o dianie vo svete, politiku, pozerá telenovely ... zároveň má trpezlivosť, nielen počúvať nás, ale nám aj poradiť, s úsmevom zvláda môj zmysel pre neporiadok, naše prvé pokusy niečo uvariť...Čo ju však charakterizuje, pravdepodobne najviac, je skromnosť, viera v Boha a už toľko spomínaná ochota pomáhať.. Má tu najúžasnejšiu schopnosť byť tam, kde ju potrebujú a zároveň nechať priestor pre slnko a vzduch druhému; niekedy totiž ani nevieme, že je doma. Na záver patrí už len veta nášho občasného (cezpoľného) spolubývajúceho Braňa : -"No nekúp to!" "No nekúp to", privát s úžasnou tetou domácou, super spolubývajúcimi, so zmyslom pre humor, starostlivosťou nielen o hladné bruchá ale i ducha a po láske a skvelých ľuďoch pištiace srdiečko. Čo viac si človek môže priať?