Na začiatok musím povedať, že nie som ekonóm. Som chemik. Ale povedal by som, že čísla hovoria sami za seba. Tak sa pusťme do toho – návrh rozpočtu si môže každý smrteľník stiahnuť zo stránok ministerstva financií. Vo výhľade na roky 2015-2017 si nalistujme kapitolu „Veda a Technika“ (strana 74 vo vlastnom materiáli). V krátkosti – predpokladané výdavky z rozpočtu SR na vedu za rok 2014 sú 192 miliónov. V nasledovných troch rokoch majú stagnovať vo výške 188 miliónov. Toto suché konštatovanie priveľa šancí na voľáke príjemné prekvapenie pre slovenskú vedu nedáva. Pritom katastrofálne financovanie slovenskej vedy je notoricky známe – v minulom roku dávali menší podiel z HDP na vedu len v Rumunsku, Bulharsku a na Cypre. Nehovoriac, že sa naša vláda hlási k programu Európa 2020 - kde sa predpokladá radikálny nárast výdavkov na vedu a výskum...
Ak sa prizrieme bližšie na rozloženie výdavkov zistíme, že rozpočet Slovenskej Akadémie Vied na rok 2015 je len 47 miliónov oproti 57 miliónom, ktoré by mala dostať tento rok! Takýto rozpočet je likvidačný. SAV je pritom najvýznamnejšou slovenskou vedeckou inštitúciou – v minulom roku bol celkový počet vedeckých článkov z SAV porovnateľný zo súčtom článkov zo štyroch našich najlepších univerzít. Áno je tu kríza, treba šetriť, atď. Treba však vziať do úvahy aj fakt, že SAV už prešla výrazným zoštíhľovaním v 90-tych rokoch a momentálne pracuje na hrane možností.
Po celom svete sa základný výskum financuje primárne cez granty. Túto úlohu plní na Slovensku Agentúra pre Výskum a Vývoj. Tá má mať počas celého obdobia rozpočet takmer 25 miliónov eur ročne. To ledva stačí na pokrytie grantov, ktoré už sú „vysúťažené“...
Aby som priblížil situáciu zo zahraničia – rozpočty univerzít a akademických inštitúcií sa používajú na zaplatenie prevádzky budov a platov zamestnancov. Granty slúžia na nákup prístrojov a materiálu na samotnú vedu (napr. chemikálie). Slovenská realita – rozpočty univerzít a SAV nepokrývajú náklady na prevádzku a platy. Granty sa používajú na „dofinancovanie“ kúrenia, platov a na univerzitách často krát aj na dofinancovanie pedagogiky. Prístroje sa za ne kupovať nemohli, zostalo len na nejaký materiál. Šťastie slovenských vedeckých pracovísk boli peniaze, ktoré na SR začali prúdiť z EÚ – pretože veľká časť z nich bola určená práve na nákup prístrojov. Len vďaka tomu máme viacero veľmi slušne vybavených pracovísk.
Tieto prístroje majú však tiež nejaké prevádzkové náklady a musí na nich niekto pracovať. Ak sa chce vedec zapojiť do súťaže o veľké európske granty (ERC, rádovo 2 mil. na grant), tak už musí mať veľmi slušné výsledky, inak nemá šancu. V krajinách EÚ majú vedci podporu domácich grantových agentúr - majú preto rádovo vyššiu šancu získať tieto veľké európske granty. Navyše, v posledných rokoch sa stavia niekoľko veľkých výskumných parkov z peňazí EÚ (napríklad pre biomedicínu v Mlynskej Doline). Je isté, že takéto zariadenia budú mať nenulové prevádzkové náklady. Kto to teda všetko zaplatí? Napadajú ma rozličné scenáre – od „Sibírskeho“ (kúrenie na polovicu a povinné kožuchy do labáku) až po čiste konšpiračný (v ktorom figuruje JaT a lukratívne pozemky pod areálom SAV na Patrónke).
Kvôli vede síce ešte žiadna vláda nepadla – ale nemýľme sa – Slovensko bez vedy má budúcnosť len ako montážna hala. Len idiot môže v súčasnej situácii ukrajovať výdavky na vedu.
Na záver – nerobím si ilúzie, že sa tu bez nátlaku dá čokoľvek dosiahnuť. Nejakých 5 rokov dozadu plánovala vláda v ČR podobné (aj keď nie tak drastické) priškrtenie výdajov na akadémiu vied. Ako vtedajší zamestnanec AV ČR som sa zúčastnil štrajku a protestov proti takejto likvidácii vedy. Proti kráteniu rozpočtu akadémie vtedy v Prahe na námestí Jana Palacha protestovala neuveriteľná tisícovka ľudí...
Pre otrlých a podrobností chtivých (t.j. pre zamestnancov SAV) – na stranách 128 a 129 sa môžete dočítať aj o plánovaných škrtoch v konkrétnych ústavoch SAV...
