Našťastie, pri dome máme les - taký obyčajný, petržalský - ale je to super, keď sa človeku zachce ísť sa "vyvenčiť". A tak bolo i dnes. Hoci je to už týždeň, čo naposledy mrzlo, nečakala som, že nájdem - snežienky! Áno, dobre počujete (či vlastne čítate), našla som už zopár snežienok sa tlačiť von spod zeme. A nie zopár kusov, ale zopár trsov. Zatiaľ to boli síce len 1 až 2-centimetrové lístočky, ale aj tak by som to 1. januára nečakala. (Navyše, inokedy sa vytešujeme, keď nájdeme snežienky vo februári a hovoríme si, že ako skoro...) Bolo ich vidno hlavne na miestach, kde boli rozhrabané listy psami. Tak som ich pekne zase pozakrývala, nech ešte spia. Nuž, možno ide už jar... Ale to snáď nie, hoci jar mám veľmi rada a zima by mi ani príliš nechýbala, ale to by tu potom už nikto nič negarantoval... :-)
Ale aspoň si môžem zapriať - veď to sa na Nový rok robí, nie? (hoci skôr asi druhým, ale prečo si nezapriať aj čosi sebe) - tak teda by som si chcela zapriať aspoň večnú jar v duši.
No a, samozrejme, aj vám všetkým ;-)
Zvykne sa hovoriť, že čo na Nový rok, to po celý rok. Tak žeby som celý nasledujúci rok nachádzala samé kvety?...
