Tak som si i ja, chtiac-nechtiac, zaspomínala na časy detských radovánok. Počas pracovanio-oddychovania v záhradke - takom upokojujúcom a osviežujúcom, zvlášť pre mestského človeka - som nečakane zacítila už zabudnutú, ale povedomú vôňu. Vône nie sú pre mňa nejako zvlášť v živote dôležité, hlavne preto, že som nebola obdarená príliš dobrým čuchom. Ale je zopár vôní, ktoré sú už asi natrvalo spojené s mojím detstvom.
V záhrade som mimovoľne zavadila o rozkvitnutý muškát, ktorý ma hneď obdaril svojou arómou. A muškátová vôňa je veru pekná - podmanivá, lahodiaca... a okrem toho mi vyvolala spomienky na chvíle prežité u starých rodičov - v ich rodinnom domčeku, na ich dvore, v ich záhrade. Pretože babka pestovala krásne muškáty, ktoré kraľovali v oknách domu i na dvorčeku. Neviem, ako to robila, ale vždy bohato kvitli a nádherne voňali. Ak tú vôňu nepoznáte, určite ju choďte „okoštovať". I keď netvrdím, že každému sa bude páčiť...
Aj vôňa vlhkého sena ma priviedla k týmto spomienkam. Dedko choval králiky a v ich „domčeku" bolo vždy cítiť príjemnú vôňu sena a trávy. Na králičky mám veselé spomienky, lebo sa s nimi dalo krásne hrať - naťahovať, škrabkať, hladkať... len škoda, že mali tendenciu utekať :-).
A ešte jedna aróma je spojená so starými rodičmi. Keď sa otvorili staré skrine, na mňa - ako dieťa - pôsobiace viac-menej ako tabu, zavanula z nich „vôňa" naftalínu, ktorý sa používal proti moliam :-). Myslím, že to pomáhalo, čo sa vôbec nečudujem... Odvtedy mi naftalín evokuje niečo dávne, takmer zabudnuté, ale zároveň aj tajomné.
Jasné, že ani detské roky nie sú vždy ružové a nezaobídu sa bez trpkých spomienok, ale je zaujímavé, že človek si pamätá radšej to pekné a veselé...
